Krása | Cennejšia než perly #4

Cenu (hodnotu) vecí určuje viacero faktorov. Jeden z nich je to, koľko ste za ňu ochotní zaplatiť. Druhý, či je tá vec vzácna. Či je bežná alebo unikátna. Príslovia sa rétoricky pýtajú – “Kto nájde ženu statočnú? Je cennejšia než perly” (Prísl 31:1). Žena podľa Božieho srdca je vzácnosť. Keby ich bolo veľa alebo keby všetky ženy boli automaticky také, neospevovali by sme ich. Kristus zaplatil za každého človeka tú najvyššiu cenu – dal svoj život za nás, aby sme mohli mať večný život strávený v neporušenej Božej prítomnosti. Stálo Mu to za to. Tak veľa sme pre Neho znamenali. A znamenáme.

Hodnota ženy, ktorá má svoju identitu postavenú pevne na tomto fakte, že Kristus za ňu zomrel, je Jeho obeťou dvíhaná vysoko nad tie najvzácnejšie šperky.

Niekedy máme tendenciu odvodzovať svoju hodnotu od nesprávnych vecí – od výzoru, vzdelania, schopností, faktu, či sme vydaté, či máme deti, aké sme výkonné v službe, koľko činíme učeníkov… A vtedy buď padáme do sebaľútosti (inak známej ako skromne vyzerajúca pýcha), porovnávania sa s druhými (z čoho vždy odchádzame automaticky s prehrou na našom konte) alebo obviňovaním Boha, že On sa pomýlil, keď nás tvoril.

Pravda je však iná – „Veď ty si mi utvoril ľadviny, v matkinom živote si ma utkal. Ďakujem ti, že si ma predivne utvoril; tvoje skutky sú obdivuhodné, to si veľmi dobre uvedomujem” (Ž 139:13 – 14). Keď Boh stvoril človeka, páčilo sa mu, čo stvoril a prehlásil to za dobré. Dobrotivý Boh vo svojej kreativite tvorí nádherné veci. A ženu podľa svojho srdca tiež.

Krása ženy

„Ty si taká krásna, taká Božia.“ Povedala mi raz kamarátka po tom, ako som nenamaľovaná stála pred študentmi z tábora a vysvetľovala podobenstvo o štvorakej pôde. Na sebe som mala vyťahané kvietkované tričko zo secondhandu a pamätám si, že som v tie dni bola nadšená čítaním o láske a duchovných daroch z prvého Listu apoštola Pavla Korintským. Hltala som každé slovo, písala som si poznámky a radovala sa z Pána Boha, že mi ukazuje pre mňa známe pravdy v novom svetle. Keď mi kamarátka zložila poklonu, zastavila som sa a uvedomila si, že teraz naozaj som krásna. Nie kvôli make-upu, nie kvôli oblečeniu, ale kvôli tomu, že som bola radostná v Bohu a robila som to, čo On odo mňa vtedy chcel.

Keď som predtým niekoho počula povedať, že skutočná krása vychádza zvnútra, považovala som to za klišé. Ale zistila som, že to klišé nie je. „Vaša ozdoba nech sa nezakladá na vonkajšku: na nápadne zapletaných vlasoch, v navešanom zlate a na honosných šatách, ale ozdobou nech je to, čo je skryté v srdci a je neporušiteľné, totiž tichý a pokojný duch, ktorý má veľkú cenu pred Bohom” (1Pt 3:3 – 4). Nikto nám nehovorí, že sa nemôžeme pekne obliekať alebo pekne vyzerať aj navonok, ale nemá to byť to, na čo sa Božia žena primárne zameriava. To, čo je skutočne cenné a krásne, je skryté v srdci, jej tichý a pokojný duch.

Mať pokojného a tichého ducha

Niekedy sa takto prirodzene nesprávame. Prirodzene nemáme pokojného a tichého ducha. Máme tendenciu skôr prevziať kontrolu nad vecami, pokiaľ to mužovi nejde, povedať, čo si myslíme, komandovať, manipulovať. No Peter vo svojom liste píše, aby sme sa ozdobovali tichým a pokojným duchom. Akoby vravel: „Choďte proti sebe samým!“ Ale vidíme, že to má veľkú cenu pred Bohom. V úvode kapitoly hovorí o ženách, ktoré si získajú svojho manžela tým, že žijú svoj život v Božej bázni, tichosťou, pokojom.

Keď som sa Mišky spýtala, čo si predstavuje pod pojmom Božia žena, povedala, že je to žena, čo sa viac modlí ako rozpráva. Znie to trochu pritiahnuté za vlasy, ale v zásade má pravdu – Božia žena ústa otvára v múdrosti a v láskavom ponaučení (Prísl 31:26) a má pokojného a tichého ducha (1Pt 3:4). To je niečo, čo je pre muža vzácne a nesmierne príťažlivé. A myslím, že daný princíp nie je aplikovateľný iba na život v manželstve, ale aj v službe, v práci, v tíme, kde sú muži a kde môžeme pre nich byť požehnaním a vzácnou ozdobou.

Fotografia: Dávid Mathé