Muž a žena | Cennejšia než perly #5

Človek je bytosť vzťahová. Po tom, ako Boh stvoril človeka – muža, povedal: ”Nie je dobré človekovi byť samému. Urobím mu pomoc, ktorá mu bude rovnocenná” (Gen 2:18). “Udivuje nás to. Veď si to predstavte: svet je nový, úplne bez poškvrny. Adam je stále nevinne čistý, plný slávy. Chodí s Bohom. Nie je medzi nimi nijaká prekážka. Majú niečo, čo nik z nás nepozná, po čom však každý túži: dokonalé priateľstvo, nepoškvrnené hriechom. A v tejto dokonalosti nie je niečo v poriadku?! Niečo chýba?! Čo by to mohlo byť? Eva. Žena. Ženskosť!” (Eldredge, 2006)

Píše sa, že Boh stvoril ženu mužovi, aby mu bola rovnocennou pomocou. Pôvodný hebrejský výraz použitý pre Evu je „ezer kenegdo“ (Eldredge, 2006). Slovo „ezer“ (pomoc, záchranca) je v Starej Zmluve použité 21-krát, 16-krát označuje Boha, dvakrát kráľovského radcu a trikrát označuje prípady, kedy človek túto pomoc nedostal a zomrel. Slovo „kenegdo“ znamená oproti, úplne vhodná, presne pasujúca.

Dostali rôzne úlohy

V manželstve dostali od Boha muž a žena rôzne úlohy. Úlohou muža je viesť a milovať svoju ženu. Úlohou ženy je rešpektovať svojho manžela a podriaďovať sa mu.

Pavol v liste do Efezu píše: „Buďte si vospolok poddaní v bázni Kristovej: ženy svojim mužom ako Pánovi, lebo muž je hlavou ženy, ako aj Kristus je hlavou cirkvi. On je Spasiteľom tela. Ako je teda cirkev poddaná Kristovi, tak aj ženy mužom vo všetkom. Mužovia, milujte si ženy, ako aj Kristus miloval cirkev a seba samého vydal za ňu, aby ju posvätil, očistiac ju kúpeľom vody skrze slovo, a postavil si cirkev slávnu, bez poškvrny, bez vrásky a bez čohokoľvek podobného, ale aby bola svätá a bez úhony. Takto sú povinní aj mužovia milovať si ženy ako vlastné telá. Kto si miluje ženu, seba samého miluje. Veď nikto nikdy nemal v nenávisti svoje telo, ale ho živí a opatruje, ako aj Kristus cirkev; lebo sme údmi Jeho tela. Preto opustí človek otca a matku a pripojí sa k svojej žene; i budú dvaja jedno telo. Toto tajomstvo je veľké. Ja ho však vzťahujem na Krista a na cirkev. Takto teda aj vy každý jeden milujte si ženu ako seba, a žena nech sa bojí muža“ (Ef 5:21 – 33).

Podriadiť sa neznamená…

Je jednoznačné, že otázka podriadenosti ženy mužovi znie veľmi nemoderne. Tento princíp je však Bohom vytvorený a Bohom požehnaný. A žiaľ, zväčša nepochopený. Podriadiť sa mužovi neznamená slabosť a úbohosť. John Piper (2016) vo svojom článku „Six Things Submission Is Not“ popisuje šesť vecí, ktoré neznamenajú podriadenosť. Podriadiť sa neznamená súhlasiť so všetkým, ani že žena prestáva rozmýšľať. Neznamená to, že žena sa nemôže snažiť svojho muža nijako ovplyvniť. Vôbec to neznamená, že vôľa jej muža je povýšená nad Kristovu vôľu. Podriadenosť neznamená, že žena dostáva všetku svoju duchovnú silu len cez svojho manžela. A napokon, podriadenosť neznamená, že má žena žiť v strachu.

Podriadiť sa mužovi je pre neho krásne a atraktívne. Dáva to mužovi priestor byť mužom. Pre muža je veľmi dôležité, aby mal rešpekt, ale pre ženu je ťažké ho bezpodmienečne prejaviť. Čo rešpekt nie je? Keď si žena robí srandu z toho, že jej muž potrebuje rešpekt, keď kritizuje jeho chyby na verejnosti (alebo vo všeobecnosti), keď ho ponižuje, keď sa od neho v jeho zlyhaniach dištancuje.

Verbalizovať vplyv

Naopak, rešpekt je bezpodmienečný, prejavuje sa tak, že žena hovorí mužovi veci priamo, hovorí mu o jeho vplyvoch na ňu; je veľmi dobré ho verbalizovať, čo sa dá tromi spôsobmi:

1. Povedať mu to („Veľmi sa mi páčilo, čo si dnes urobil, keď si sa zastal Zuzky, bolo to od teba veľmi pozorné a hrdinské“),
2. Povedať to pred inými ľuďmi („Môj manžel sa dnes zastal Zuzky a dohovoril takým chlapcom, čo ju obťažovali. Som na neho veľmi hrdá.“),
3. Povedať to inému človeku, ktorý to povie jemu („Tvoja žena včera hovorila, že si sa hrdinsky zastal Zuzky pred nejakými otravnými chalanmi. Je to pravda?“).

Neexistuje situácia, kedy má žena povolené nerešpektovať svojho manžela. Takisto ako neexistuje situácia, kedy má muž povolené nemilovať svoju ženu.

Spomenutá literatúra: Eldredge E, J., Eldredge, S. Očarujúca.

Fotografia: Michal Pončák