Hlavná téma: Nelogická láska, nelogická milosť.
Biblický text: Evanjelium podľa Lukáša 15:11 – 32.
Kľúčové myšlienky:
- Náš vzťah s naším Otcom je založený na milosti a príslušnosti k rodine.
- Mali by sme sa učiť nepodmienečne prijímať ľudí tak, ako Boh prijal nás.
- Naša záchrana nie je založená na dobrom správaní.
Stručný obsah:
- úvod k téme
- štúdium textu z Evanjelia podľa Lukáša 15:11 – 32
- otázky a diskusia
- záver a aplikácia
Úvod k téme
Čo si myslíš o výroku: “Dostávame lásku, ktorú si myslíme, že si zaslúžime”? Ako je to v tvojom okolí? Je láska niečo, čo si treba zaslúžiť, alebo ju ľudia dostávajú aj po tom, ako urobia chyby a zlyhajú?
Štúdium textu
Úvod k textu: Ľudia, ktorí počúvali tieto príbehy, boli vyberači daní, hriešnici, farizeji a učitelia Zákona. To znamená, že podobenstvo je určené hlavne pre tieto tri skupiny.
Vo verši 15:2 farizeji kritizovali Ježiša, pretože: „Hriešnikov prijíma a jedáva s nimi.“ Tu sa nám naskytne pohľad cez otvorené dvere do Ježišovho postoja voči hriechu a hriešnikovi.
Neurazil ho hriech alebo hriešnik. Úmyselne trávil čas s hriešnikom. Stýkal sa s hriešnikmi (jedol s nimi).
Dve podobenstvá predchádzajú to o šťastnom otcovi.
- podobenstvo – Pastier, ktorý stratil ovcu (15:4 – 7)
- podobenstvo – Žena, ktorá stratila peniaz (15:8 – 10)
- podobenstvo – Otec, ktorý stratil syna (15:11 – 32)
Všetky tri príbehy majú spoločný námet. Majiteľ stráca niečo, čo mu je vzácne (ovcu, peniaz, syna), veľmi túži po tom, aby to dostal späť a raduje sa, keď to, čo sa stratilo, nájde.
Čo majú všetky tri podobenstvá spoločné?
- Každá osoba si vysoko cenila to, čo stratila.
- Ani jedna osoba nebola ochotná nechať stratenú vec stratenou.
- Stratená vec mala hodnotu nezávisle na akejkoľvek zásluhe alebo aktivite.
- Majiteľ sa raduje, keď sa stratená vec nájde. (Všimni si v 15:10, že Boh sa raduje pred anjelmi, keď sa kajá hriešnik.)
V čom sa líšia?
- Ovca a peniaz nezhrešili.
- Syn zhrešil a musel sa kajať.
- Ovca a peniaz nie sú ľudské bytosti, ale syn – človek je.
- Podobenstvo o stratenom synovi obsahuje pocity staršieho brata, ktorý zostal doma.
Podobenstvo o márnotratnom synovi
Aký postoj má otec k mladšiemu synovi? Ako sa mení v priebehu príbehu?
- Otec dovolí synovi, aby si zobral svoje dedičstvo. Nesnaží sa ho v tom zastaviť. Boh nám dáva slobodnú voľbu, aby sme vo svojich životoch zneužili jeho dobrotu.
- Otcov pohľad na syna sa nikdy nezmenil. Synov hriech neovplyvnil otcov pohľad na syna. Každý deň ho hľadal. Nesedel a nečakal ako nahnevaný otec, kým sa syn domov vráti a ospravedlní sa alebo sa bude kajať.
- Otec bežal synovi v ústrety. Toto ešte viac ukazuje nepodmienečnú milosť, pretože nečakal na pokánie, aby preukázal, že prijíma svojho syna.
- Syn ani nemal šancu kajať sa pred tým, než otec zareagoval v láske a odpustení. (Bežal k nemu, objal ho a bozkával ho.) Otec zareagoval v milosti pred pokáním.
- Otec nedovolil svojmu synovi, aby dokončil svoju reč pokánia.
Ako sa správal mladší syn?
- Pokánie syna je otázne. Dokonca sa zaoberal myšlienkou, že bude u svojho otca iba sluhom, len aby sa mohol vrátiť späť. Tento odsek nehovorí nič o skutočnom stave jeho srdca.
- Mladší syn podcenil otcovu lásku voči nemu.
Ako sa správal starší syn? Na čom bol založený jeho vzťah k otcovi?
- Starší syn sa netešil z návratu svojho strateného brata.
- Neuvedomoval si lásku svojho otca voči nemu, kvôli problému s mladším bratom.
- Dobrý vzťah staršieho syna s otcom bol založený na „dobrom správaní.“ Neuvedomoval si, že všetko, čo patrilo otcovi, bolo aj jeho, pretože jednoducho patril do rodiny.
Záver a aplikácia
Kvôli Ježišovi Kristovi náš hriech neurazil Boha. Ako syn v tomto podobenstve, náš vzťah s naším Otcom, je založený na milosti a príslušnosti k rodine. Nesmieme spadnúť do pasce staršieho brata, ktorý veril, že jeho vzťah s otcom bol založený na jeho dobrom správaní. Boh vyžaduje našu poslušnosť a pokánie, ale nie je to podmienkou na to, aby nás prijal. Dielo Krista v náš prospech nám zaručuje nepodmienečné prijatie. Dokonca aj keď hrešíme. Hriech iných ľudí (kresťanov alebo neveriacich) by nás nemal urážať. Ak to neuráža Boha, prečo by to malo nás? Náš vzťah a prijatie hriešnikov by malo byť rovnaké ako Božie – nepodmienečné. Mali by sme sa naučiť odpočívať v každodennom Božom nepodmienečnom prijatí nás. Mali by sme prestať usilovať o získanie si jeho prijatia tým, že budeme poslušní a „dobrí.“ Mali by sme byť poslušní, ale jednoducho preto, že milujeme Boha a nie kvôli tomu, aby sme sa mu zapáčili.
Na základe toho, čo sme dnes študovali:
- Čo nové si sa naučil o Ježišovi?
- Zmenil sa v niečom tvoj obraz o Ježišovi? Ak áno, v čom?
- Ktorému synovi v príbehu sa viac podobáš a prečo? Ako obraz otca zmenil tvoj pohľad na Boha?
- K akej zmene ťa volá dnešné štúdium?
Fotografia: Szilvia Basso/Unsplash
