Každú nedeľu chodím do kostola. Slúžim na mládeži. Stretávam sa so študentmi na skupinke. Vyučujem na mládeži. Čítam si Bibliu a počúvam podcasty o kresťanskom živote. Modlím sa. Niekedy sa dokonca aj postím. Snažím sa robiť všetko, v čom nám Ježiš dal príklad, aby som bola viac ako On. Tak prečo sa potom necítim byť Bohu blízko? Prečo sa niekedy cítim vo vnútri tak prázdno? Čo mi uniká?
Toto leto sa bližšie pozeráme na duchovné disciplíny, ktoré nám počas svojho života na zemi Ježiš ukázal. Zatiaľ sme pokryli prijímanie Biblie (čítanie, počúvanie a štúdium), pôst, rozjímanie a modlitbu.
Čo ak som všetky tieto disciplíny poslušne zapracovala do svojho života a aj tak nevidím, že by som rástla v podobnosti Kristovi ani túžbe po Ňom? Toto môžeš byť aj ty. Dúfam, že disciplína tohto týždňa pomôže zodpovedať tieto otázky a privedie ťa na cestu, na ktorej môžeš zažiť hojnosť života, ktorý pre teba Boh naplánoval.
Vyznávanie môže byť jedna z najnepríjemnejších vecí, aké človek zažije. Každý nerád priznáva, že sa mýlil, pochybil, alebo niekoho zranil. Psychológovia nám tiež hovoria:
„Kognitívny nesúlad je to, čo cítime, ak je koncept nášho ja – som inteligentný, láskavý, presvedčený, že to, čomu verím je pravda – ohrozený dôkazom, že sme urobili niečo čo nebolo múdre, že sme nejako zranili iného človeka, že to presvedčenie pravdivé nie je,“ hovorí Carol Tavris. Psychológovia veria, že náš mozog je nastavený na sebaospravedlnenie a tento kognitívny nesúlad zraňuje naše vnímanie seba, a tak obviňujeme iných a používame ďalšie taktiky ako samých seba chrániť.
Spomínate ako stále rozprávame o tom, že Ježišovo kráľovstvo je kráľovstvo naruby? Čo ak na to, aby sme dali do poriadku náš vzťah s niekým iným, potrebujeme byť zlomení? A platí to nielen pre vzťahy s ľuďmi naokolo, ale o to viac pre vzťah s Bohom. Verím, že presne toto nás Ježiš o vyznávaní učí.
Prečo potrebujem vyznávať hriechy, aj keď som už veriaci? (Myslel som si, že všetky moje minulé, prítomné i budúce hriechy sú už odpustené.)
Existuje vyznávanie, ktoré nastáva, keď sa stávame veriacimi. Hovorím o tomto kroku viery, ktorý je opísaný v Liste Rimanom 3:24 – 25:
„Ospravedlňovaní sú zadarmo, jeho milosťou, vykúpením v Ježišovi Kristovi. Boh ho ustanovil za prostriedok zmierenia skrze jeho krv prostredníctvom viery. Tak Boh preukázal svoju spravodlivosť, keď prehliadol hriechy, ktoré boli spáchané už skôr…“
Toto je jednorazová záležitosť. Je nám odpustené a Biblia hovorí, že nám to nikdy nemožno vziať. Sme v bezpečí, je to vybavená záležitosť.
Pred nebom však žijeme v nedokonalom svete. Aj keď sa staneme veriacimi, kvôli našej hriešnej prirodzenosti stále zápasíme s hriechom. Tento hriech bráni nášmu dobrému vzťahu s Bohom.
Keď Ježiš učeníkov učil modliť sa, viedol ich k tomu, aby Otca prosili „odpusť nám naše viny“. Tento pokyn nebol volaním k opakovanému vyznávaniu na spasenie. To by bolo absurdné. Nie, ukazoval nám prostriedok na obnovenie nášho osobného spoločenstva s Bohom, keď bolo toto spoločenstvo zničené alebo narušené kvôli našim hriechom.
Vyznávanie prináša odpustenie a uzdravenie
„Ale ak vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý: Odpustí nám hriechy a očistí nás od všetkej neprávosti.“ 1. list Jána 1:9
Vyznávanie je prostriedok, skrze ktorý sa môžeme dostať späť do správneho každodenného vzťahu s Bohom. Keď sme schopní súhlasiť s Bohom a povedať: „Áno, toto nie je správne. Čo som práve urobil, je hriech. Je to proti Tebe.“ Dáva to nášmu srdcu príležitosť obrátiť sa späť k Bohu, namiesto od Neho. Sme od toho hriechu očistení a schopní pohnúť sa smerom k obnoveniu.
Čo ak vyznávanie nepraktizujem, ako to uškodí?
Kráľ Dávid. Viete, ten, čo je opísaný ako „muž podľa Božieho srdca“? Aj on mal hriech. Tento Dávid opisuje svoj nevyznaný hriech takto: „Kým som mlčal, chradli moje kosti a celý deň som nariekal...“ (Žalm 32:3). Ak pravidelne prostredníctvom vyznávania hriechov neopravujeme škody, riskujeme, že naše srdce a duch sa zatvrdia a naša vzdialenosť vo vzťahu s Bohom bude narastať.
Ak myslíme vážne svoj život Kristových nasledovníkov, potrebujeme si z vyznávania hriechov spraviť pravidelný zvyk. Vyznávanie vyjadruje našu lásku a túžbu mať blízky vzťah s Ježišom a zostať s Ním v spojení.
Vyznávanie si vyžaduje pokoru
Keď sa Ježiš v Lukášovi 8:46 opakovane pýtal „Kto sa ma dotkol?“, bola to pre krvácajúcu ženu výzva k vyznaniu. Muselo byť pre ňu v ten deň veľmi ťažké vyhľadať Ho, v jej stave bolo poriadne riskantné byť tam. Text hovorí, že sa „triasla“, keď si uvedomila, že sa viac neskryje. Jej vyznanie poukazuje na moc uzdravenia a obnovenie, ktoré z neho pochádza.
O kapitolu skôr umyla hriešna žena Ježišovi nohy svojimi slzami a pomazala ich alabastrovou masťou. To bolo jej vyznanie. Takýto šialený skutok pokory a lásky. Nevieme, v akom momente sa odvrátila od svojho hriechu, ale keď čítam ten príbeh, predstavujem si, že to bol tento moment. Aký je lepší spôsob vyznania, ako proste len plakať. Vyplakať dostatok sĺz na to, aby umyli Jeho nohy, bozkávať ich a pomazať masťou. To bolo jej vyznávanie a Ježiš odpovedal: „Odpúšťajú sa ti hriechy.“
Zrejme ste už prišli na to, aká je výzva na tento týždeň… bude to trochu riskantné (ale ak ste ochotní ísť do toho, bude to naozaj stáť za to).
Letná výzva #4
- Vyber si priateľa, ktorý by s tebou tento týždeň prijal výzvu vyznávania.
- Dohodnite sa, že sa stretnete dvakrát – raz, aby si mohol vyznať hriechy ty, a raz, aby ich mohol vyznať on.
- Počas spoločného stretnutia nasledujte tento formát:
Pomenujte hriech
Vyznávanie je o tom, že si tak konkrétny, ako sa len dá. Zároveň však nie je nevyhnutné nosiť so sebou zápisník a zapisovať každý hriech, ktorý spravíme. Modli sa a popros Boha, aby odhalil nevyznaný hriech v tvojom živote. Zotrvaj v tichu a daj Mu čas, aby ti ho ukázal. Môže ti ho ukázať aj pri čítaní Jeho Slova.
Oľutujte
Pokor sa a vyjadri svoju ľútosť Bohu. Daj Mu za pravdu v tom, že je to hriech. Priznaj škodu, ktorú hriech spôsobil v tvojom vzťahu s Ním. Popros Ho, aby ti odpustil.
Ustanovte novú zmluvu
Sľúb Bohu, že sa od tohto hriechu odvrátiš a obráť sa smerom k Nemu. Dovoľ Mu byť tvojím zdrojom sily a moci v tomto boji v budúcnosti a pokor sa, aby si sa k nemu vrátil, keď znova zhrešíš.
Zakončite s radosťou
Raduj sa, že ťarcha hriechu ti bola odňatá. Oslavuj, že si od toho hriechu slobodný a navrátený späť do zdravšieho vzťah s Bohom.
