V predchádzajúcom článku sme začali premýšľať nad tým, ako môžeme ukázať svojim kolegom na Pána Ježiša. Ale ako môžeme svoju vieru ukázať aj v našich činoch a slovách?
Rešpekt a autority
Rešpektujme a vážme si autority. Už teraz to pre mnohých z nás neznie lákavo. Hlavne v prípadoch, keď sa nám náš šéf, resp. nadriadený, nezdá hodným rešpektovania. Možno je príliš náladový, nevyspytateľný, nespravodlivý, nevie nás dostatočne oceniť alebo sa nám jednoducho nepáči jeho spôsob riadenia a myslíme si, že by sme to vedeli urobiť lepšie. V Liste Rímskym 13:1 – 2 nachádzame: „Každá duša buď poddaná nadriadeným vrchnostiam. Lebo nieto vrchnosti, iba ak od Boha. Kto sa teda protiví vrchnosti, Božiemu zriadeniu sa protiví.“
Na inom mieste v Biblii zase čítame, že máme byť poddaní nielen dobrým a miernym pánom, ale aj nevľúdnym (1. list Petra 2:18). Rešpektovanie našich vedúcich znamená preukazovať im úctu svedomitým plnením si povinností (pokiaľ sa nejedná o ilegálnu alebo nemorálnu činnosť), neprevracaním očí, keď nám niečo hovoria, ale aj spôsobom, akým sa o nich vyjadrujeme, keď nie sú nablízku.
Transparentnosť a autentickosť
Buďme transparentní a autentickí. Keď sa naši kolegovia časom dozvedia, že veríme v Ježiša Krista, nemalo by to byť pre nich veľkým prekvapením. Rovnako by sa to nemali dozvedieť až o niekoľko rokov. Prečo? Pretože máme žiť našu vieru autenticky, a to nielen doma alebo vo svojich kostoloch. Preto sa netvárme, že všetko je vždy v poriadku, aj keď nie je.
Nepredstierajme šťastie, keď vo vnútri máme obavy. Zdieľajme svoje životy so svojimi kolegami a dovoľme im nahliadnuť aj do oblastí, v ktorých sme zlyhali. Nikdy však z príbehu nevynechajme pravdu a nevynechajme Boha, ktorý nám vždy pomohol a ku ktorému sa utiekame. Naše slová potvrdzujme svojím konaním. Naučme sa priznať si chybu a ospravedlniť sa, keď je to potrebné. Nepripodobňujme sa tomuto svetu, len aby sme sa zapáčili svojim kolegom (List Rímskym 12:2).
Som presvedčená, že nikto v Egypte nemal pochybnosti o tom, že Jozef slúži živému Bohu. Keď Pótifar, veliteľ telesnej stráže, u ktorého Jozef slúžil, videl, že Hospodin je s Jozefom, našiel v jeho očiach priazeň a ustanovil ho za dozorcu nad celým svojím domom a majetkom. Pán Boh tak vďaka Jozefovej poslušnosti požehnal celý dom Egypťanov (Genesis 39:1 – 6). Buďme vo svojej práci aj my ako Jozef, aby cez nás mohlo prísť Božie požehnanie do života ľudí, s ktorými pracujeme,
Adaptabilita a integrita
Adaptabilita pracovnému prostrediu a kultúre neznamená robiť kompromisy so svojou vierou. Najlepšie to vystihuje Pavel v 1. Liste Korintským 9:19 – 23: „Lebo hoci aj slobodný od všetkých, dal som sa do služby všetkým, aby som čím viacerým získal. Židom som bol Žid, aby som Židov získal,… A to všetko robím pre evanjelium, aby som bol jeho spoluúčastníkom.“ Neizoluj sa. Ježiš to tiež neurobil, ale stal sa jedným z nás (List Filipským 2:5 – 8). Stal sa človekom, lebo tak sme mohli najlepšie pochopiť Jeho lásku voči nám. Prežíval tie isté trápenia ako my, aby nám porozumel.
Buďme spoľahlivými kolegami, dôveryhodnými zamestnancami, poslušnými podriadenými. Keď sa Daniel ocitol v babylonskom zajatí v službách kráľa, muselo to byť preňho ťažké. Nová krajina, nové zvyky, nová kultúra, nové tradície a predovšetkým iné náboženstvo. Daniel sa musel naučiť čítať a písať v novom jazyku a dokonca dostal aj nové meno a oblečenie. Bol jedným z najlepších vo svojom odbore. Avšak ani nebezpečenstvo takmer istej smrti v jame s levmi za neposlušnosť kráľovmu rozkazu mu nezabránilo zostať verným jedinému pravému Bohu.
Daniel vedel, že môže slúžiť kráľovi, nosiť jeho oblečenie, hovoriť iným jazykom, bývať v jeho dome, ale vedel, že sa nemôže prehrešiť voči Hospodinovi tým, že sa bude klaňať kráľovi, ako by bol Bohom on sám. Daniel neurobil kompromis. Bol hodený do jamy s levmi, ale Pán Boh sa k nemu priznal. A aký bol výsledok? „Nato Kráľ Dárius napísal všetkým…Nech sa v celom obvode môjho kráľovstva ľudia trasú a boja Danielovho Boha. Lebo On je živý Boh ostáva naveky; Jeho kráľovstvo nezahynie a Jeho vláda nemá koniec“ (Daniel 6:26 – 27).
Svedomitosť a zodpovednosť
Pracujme svedomito a zodpovedne. Zverenú agendu nemáme odfláknuť ani vykonávať len tak, aby bolo. Pracujme najlepšie ako vieme, aj keď nám často chýbajú vhodné podmienky a motivácia. Pracujeme predsa pre Boha, nie pre ľudí.
A to všetko robíme pre to, aby velebili nášho Otca, ktorý je v nebesiach. Nie nás, ani náš výkon, ani našu schopnosť reagovať na krízové situácie či našu schopnosť preukazovať lásku, ale Otca, ktorý je v nebesiach.
Otázky
- Ako vyzerá tvoj vzťah k nadriadeným? Vedia o tvojej viere v živého Boha?
- Ktorá z oblastí v článku ti robí najväčší problém a potrebuješ sa v nej zlepšovať?
- Prečítaj si príbeh Jozefa (Genezis 39:1 – 3, 21 – 23) a Daniela (1:8 – 20). Čo hovoria o ich postoji k autoritám?
- Aké konkrétne kroky môžeš urobiť vo svojich vzťahoch v práci v reakcii na dnešné štúdium?
Fotografia: Martina Voľanská
