Ďalším v poradí hrdinov viery je Noach. Čím si on zaslúžil toto prestížne ocenenie? Vierou. Tak ako všetci ostatní. Celé to je o viere a dôvere v Boha a Hrdinovia viery nám slúžia ako úžasné príklady, ako to môže vyzerať v praxi. Základom je ale viera, lebo „Bez viery však nie je možné zapáčiť sa Bohu.” (Židom 11:6)
Minule sme si hovorili, aké dôležité je nie len Bohu slúžiť, ale mať s Ním osobný vzťah, že Bohu viac záleží na nás, než na tom, čo pre Neho dokážeme spraviť.
Predstavme si Noacha. Noach mal s Bohom vzťah, ale keď Boh „videl, že skazenosť ľudí na zemi bola veľká a že všetko zmýšľanie ich srdca bolo ustavične zlé,“ Boh sa rozhodol sa zničiť zem. „Ale Noach našiel milosť v očiach Hospodinových,” lebo „Noach bol muž spravodlivý a bezúhonný medzi svojimi vrstovníkmi. Noach chodieval s Bohom.” (Genesis 6:5, 8 – 9)
Noach chodieval s Bohom. Tak ako jeho prastarý otec Enoch, Noach pravidelne budoval svoj vzťah s Bohom a tým aj dôveru v Neho.
V Židom 11:7 o Noachovi čítame: „Vierou Noach, prijmúc od Boha znamenie o tom, čo ešte nebolo vidieť, s bázňou postavil koráb na záchranu svojej rodiny. Touto vierou odsúdil svet a stal sa dedičom spravodlivosti z viery.“
Noach mal s Bohom vzťah, a keď mu Boh povedal, že „uvedie potopu vôd na zem, aby vyhubil spod neba každé telo, ktoré má v sebe dych života“ (Genezis 6:17), Noach mu uveril. Nič také sa na zemi nestalo ani predtým, ani potom. Ale Noach veril, bol poslušný, postavil koráb, a tým zachránil svoju rodinu, ľudstvo a všetky druhy zvierat na zemi.
Tentokrát by som sa chcel u tohto Hrdinu viery, ale aj v našich životoch a službách, zamerať na vieru a postoj poslušnosti aj napriek neistote.
Postoj poslušnosti
Boh povedal Noachovi, že príde potopa, a že má postaviť koráb, aby sa zachránil, ale aj tak tam bolo veľa nejasnosti a neistoty. Nič také nikdy nezažil (niektorí teológovia vravia, že nikdy pred tým ani nepršalo), nevedel, ako dlho bude musieť byť v korábe (a to, ako dlho bude pršať, sa dozvedel len sedem dní pred začiatkom potopy – Gen. 7:4), aké to tam bude, ako bude vyzerať zem, keď ju zase uvidí, nevedel toho veľa. Ale vedel, čo bola jeho úloha, a veril, že keď mu Boh sľúbil, že sa o neho postará, tak ten sľub aj dodrží.
Tak aj my, mládežnícki vedúci, sa často stretávame s vecami, ktoré sú pre nás nové, neisté alebo im nerozumieme. Často nevieme, ako riešiť veci a situácie, či už ide o dorasťáka, ktorý má zlý deň, lebo rieši veci, pre nás banálne, ako to, že má príliš ukecaného spolusediaceho, až po celosvetovú pandémiu, ktorá úplne zmenila to, ako robíme službu.
Keď sa ale niečo také stane, čo robíme? Čo robíme, keď nevieme?
Keď čelíme neistote
O Noachovi si čítame, že prijal od Boha, čo sa má stať (uveril mu), a začal robiť to, čo vedel. Vedel, že má postaviť koráb, tak to spravil. Nevedel, že bude v korábe viac než rok, ale pripravil sa a vzal so sebou dosť jedla na celý ten čas. Nevedel, aké to bude po potope, tak čakal a veril.
Aj my, aj keď čelíme neistote, sú veci, o ktorých vieme, že máme robiť, veci, ktoré nám Boh jasne povedal vo svojom slove. Ako Noach vedel, že má postaviť koráb, my vieme, že máme činiť učeníkov, hlásať evanjelium, milovať sa navzájom, milovať svojich nepriateľov, odpúšťať si, povzbudzovať sa, modliť sa a radovať, a mnoho ďalších vecí, o ktorých vieme, že máme robiť.
Ďalej sú veci, o ktorých nevieme, aké to bude, ale môžeme sa pripraviť. Noach nevedel, ako dlho bude v korábe, ale pripravil dosť jedla na celý čas. Možno nevieme, či budeme môcť mať mládeže osobne, alebo to bude musieť byť online, ale aj tak si môžeme (a ja myslím, že by sme si mali) pripraviť plán stretnutí a tém, ktoré chceme preberať. Pripraviť sa na oba varianty najlepšie ako vieme.
Ver Bohu a Jeho sľubom
A nakoniec, sú veci, o ktorých nevieme nič a ostáva nám len dôverovať Bohu. Noach nevedel, aké to bude počas potopy a hlavne po potope, ale veril Božím sľubom. Tak aj my toho veľa nevieme. Nevieme, ako mladí ľudia, ktorých nám Boh zveril, zvládnu situácie, v ktorých sú, nevieme, ako tu byť pre nich tak, aby si to uvedomovali, nevieme ako najlepšie reagovať v konkrétnych situáciách…. Ale keď nevieme, verme. Verme Bohu a spoliehajme sa na sľuby, ktoré od Neho v Biblii máme. Je ich veľa a Boh naplní každý z nich, niekedy inak, ako si predstavujeme, ale čo Boh sľúbi, to aj splní.
A o tom to je, veriť Bohu, dôverovať mu, aj keď nevieme, ale aj keď vieme. Keď nevieme, verme Bohu a Jeho sľubom. Keď si nie sme istí, pripravme sa ako vieme, a dôverujme Bohu, že On sa o ostatné postará. A keď vieme, čo Boh od nás chce, poslušne to robme s dôverou, že On sa cez to oslávi a prinesie to mnoho ovocia.
Lebo to čo robíme, je vedľajšie, ale to, ako veríme Bohu, je prioritné. A tá viera sa potom dokáže aj skutkami.
Noach zachránil ľudstvo a všetky druhy zvierat, ale „dedičom spravodlivosti sa stal z viery.“ Vierou sa v Božích očiach stal spravodlivým, nie tým, čo dokázal. Jeho skutky iba potvrdili jeho vieru.
Tak aj my, verme Bohu, a na tej viere v Neho stavajme svoje životy a služby. A keď čelíme neistote, máme príležitosť veriť ešte viac.
- Ako ťa môže tento Noachov príklad povzbudiť v každodenných zmenách a súčasnej situácii?
- Ako a komu môžeš posunúť to, čo si sa dnes naučil?
Fotografia: Jeff Jacobs z Pixabay
