Šabat nie je niečím, čo má ostať iba ako teória na papieri. Šabat si od nás vyžaduje reakciu. Boh nám dáva pozvanie stráviť deň, ktorý má moc ovplyvniť našich nasledujúcich šesť dní v týždni.
Ak sa toto pozvanie rozhodnete prijať, šabat neovplyvní iba jeden deň v tvojom týždni, ale celý tvoj životný rytmus. Základom je hlavne začať a skúšať rôzne varianty šabatu a nájsť práve ten, „ktorý je v súlade s tvojou životnou situáciou, temperamentom, povolaním a typom osobnosti.“ (Scazzero, 2018, s. 184).
Potrebujeme si uvedomiť, že neexistuje univerzálny návod na to, ako máme tráviť náš šabat. Máme rozličné životy, žijeme v rôznych kontextoch, a preto pre každého človeka je to veľmi individuálne. Môžeš byť študent na strednej škole, matka na materskej, sestrička v nemocnici či dôchodca na dôchodku. Pre niekoho šabat možno vôbec nemusí byť v sobotu. A to je v poriadku. Kľúčom je hlavne vyhradiť si ten jeden deň, vytvárať si rytmus a dodržiavať ho.
Deň šabatu má byť časom, ktorý je iný a je oddelený od zvyšných dní v týždni. Čo sú teda veci, alebo princípy, ktoré ho môžu takým spraviť? V nasledujúcich častiach sa pozrieme na niektoré z nich, ktoré by mali tvoriť základ šabatu každého z nás.
Plánovanie a príprava
V prvom rade, šabat si od nás vyžaduje cielené plánovanie a prípravu. „Chce to sebaovládanie, schopnosť povedať nie mnohým dobrým veciam, aby ste mohli povedať áno tej najlepšej.“ (Comer, 2023, s. 151). Šabat sa preto nesmie stať znovu časom, do ktorého si prenesieme povinnosti z bežného týždňa či časom, ktorý premrháme jeho plánovaním, ktoré sme mali spraviť už vopred.
Plánovanie šabatu sa týka konkrétnych aktivít, ktoré plánujeme robiť. Či už si naplánuješ celý deň hodinu po hodine konkrétnymi aktivitami, ktoré vieš, že ti pomáhajú spomaliť, alebo si spravíš približný plán, je to dobrý spôsob, ako mať pod kontrolou svoj čas a zámer svojich aktivít. Na druhej strane je dôležitá aj príprava svojho vnútra na tento čas. Preto prvým krokom, ktorým vstupujeme do šabatu je zastavenie sa.
Zastavenie sa
Potrebujeme vyskočiť z nášho známeho kolotoča povinností, aby sme dokázali spraviť prvý krok do šabatu. Aby sme vedeli zaostriť na to, čo je dôležité, potrebujeme spomaliť.
V tomto bode si uvedomujeme, že potrebujeme vložiť náš život a našu dôveru v Boha. Boh nepotrebuje, aby sme spasili svet. Zaobíde sa aj bez nás. Svet sa nezrúti, ak neopíšeme na ten jeden mail od kolegu či nedokončíme projekt, alebo neumyjeme okná pred sviatkami. Potrebujeme uznať naše obmedzenia a zároveň prijať Božiu moc, ktorá má nad týmto všetkým kontrolu.
Ježiš nás uisťuje, že náš nebeský Otec má všetko v rukách a stará sa o veci v našich životoch a o nás s tou najväčšou láskou a nežnosťou, ak mu ich odovzdávame s dôverou. „Pozrite sa na nebeské vtáky: nesejú ani nežnú, ani nezhromažďujú obilie do sýpok, a váš nebeský Otec ich živí. Či vy nie ste oveľa viac ako ony?“ (Mt 6:26).
Oddych
Kľúčovým aspektom šabatu, do ktorého nás Boh pozýva, je oddych. Preto potrebujeme odložiť všetko, čo nás rozrušuje, kradne nám pozornosť a oberá nás o to naplno prežiť tento čas. Či už je to práca, technológie (telefón, sociálne siete, počítač, televízia atď.), rozhodovanie, multitasking alebo hocčo iné, čo nás ťahá, fyzicky i myšlienkami, späť do povinností bežného týždňa. To, že si sadneš do pohodlného kresla na slnečnej terase a popri tom odpisuješ na desiatky pracovných mailov, nie je oddych. Je to znovu čas, ktorého konečným výsledkom je iba plytvanie energie.
Oddych, do ktorého nás pozýva Boh, má byť časom, v ktorom aj tie najbežnejšie veci či skryté detaily naberajú nový rozmer. Už to, kde ich nájdeme, je čisto na nás. Môže to byť, keď si prečítame novú knihu, pôjdeme na prechádzku, uvaríme si obľúbené jedlo, poskladáme puzzle, pustíme si chvály či obľúbený film, alebo pozveme kamarátov na spoločný obed. Podstatnou vecou je vychutnať si každú chvíľu do posledného detailu. Aby sme tak mohli oddychovať nielen fyzicky, ale aj mysľou.
Okrem týchto spôsobov môžeme oddychovať aj kreatívne. Oddych môžeme inak nazvať aj rekreácia. Význam tohto slova je aj osvieženie či plánovaná dovolenka.Ak si ho ale rozdelíme na jeho dve časti „re“ a „kreácia“, vieme to interpretovať ako „znovu tvoriť“. Šabat nám ponúka priestor na to začať vnímať veci s čerstvou perspektívou a nanovo v nás prebudiť kreatívneho ducha. Či už to bude maľbou, piesňami, spevom, háčkovaním, poéziou, výrobou keramiky, alebo inou tvorbou, vie to byť formou zdravého oddychu a aktom formovania našej identity.
Chvála a radosť
Hospodin povedal „Pamätaj na sobotný deň, že ho máš svätiť!“ (Ex 20:8). Veľakrát zabúdame, že deň šabatu nám bol daný ako dar a požehnanie. Sme zacyklení v našich uponáhľaných životoch a uniká nám čas, ktorým nám Boh chce zjavovať seba a Jeho požehnania pre nás. Preto šabat má byť aj časom pre chválu a radosť. Pod chválou si nemusíme automaticky predstaviť spievanie piesní (ale, samozrejme, aj to môže šabat zahŕňať).
Podstatou je reorientovať náš život späť na Boha. Znamená to tráviť čas aktivitami, ktoré nás budú napĺňať vďačnosťou a zároveň nám pripomínať Božiu dobrotu a lásku a všetko požehnanie, ktoré vyplýva z Božieho stvorenstva. Máme spomaliť a nechať sa napríklad unášať zvukom šuchotajúceho lístia vo vetre. Vychutnať si čerstvú kávu. Zahľadieť sa na to, ako sú kopce zaliate slnkom. Boh nám dal zmysly, aby sme každým dúškom vstrebávali život okolo nás.
Peter Scazzero píše, že v neposlednom rade nás Boh pozýva k tomu, aby sme boli uvoľnení. „Či už túto uvoľnenosť zažijeme pomocou športu, tanca, hrania sa, prezerania rodinných fotiek alebo návštevy múzea, všetko toto sú spôsoby, akými sa o seba staráme a tešíme sa z Boha. A to je tiež súčasťou sabatu.“
Pri radosti je dôležité spomenúť aj jej druhú stránku. Veľakrát je pre nás ľahké sa tešiť, no inokedy si radosť vyberáme z poslušnosti k Bohu. Treba upozorniť na to, že to nemá byť toxický optimizmus, ale znovu, zámerné obracanie nášho srdca k Bohu. Taktiež si môžeme vybrať vďaku a stále cítiť bolesť či utrpenie. Je to prirodzená súčasť nášho bytia. No stále tieto pocity smieme prinášať pred Boha a v Ňom nachádzať pravý zdroj potešenia a útechy aj napriek ťažkostiam.
Rozjímanie
Posledným základom alebo princípom šabatu je rozjímanie. Je to činnosť, ktorej zmyslom je nanovo sa vedieť sústrediť a obracať sa do svojho vnútra. Zároveň vnímať Božiu lásku, prítomnosť a konanie v našich životoch a následne na to reagovať. Šabat je dňom, v ktorom nám Boh ponúka zažiť kúsok neba. Niet divu, že sa preto na tento čas potrebujeme dôkladne pripraviť.
Tak ako sa Židia už pred samotným sobotným dňom pripravujú na jeho svätenie (napr. zapaľovanie sviec, vyslovovanie požehnania), tak máme naše vnútra pripravovať aj my. Čo potrebujeme spraviť pre to, aby bol Boh v strede nášho šabatu? Môžeme si zodpovedať na otázky ako: Kedy potrebujem ísť spať? Kedy do svojho šabatu zaradím modlitbu, ticho či samotu? Čo to pre mňa znamená pripraviť sa na šabat a na to, aby som prijal Božie Slovo?
Spôsobmi rozjímania môžu byť aj modlitba, ticho a samota či premýšľanie nad Božím Slovom. Modlitba neznamená iba hovoriť, ale mnohokrát je aj o tom iba sedieť pri Ježišových nohách a počúvať. Mnoho ľudí zas odmieta ticho, prakticky z dôvodu, že sa boja byť konfrontovaní vlastnými myšlienkami či samotným Bohom. Samota v nás zase môže evokovať osamelosť. Tu potrebujeme pochopiť zásadný rozdiel. Osamelosť ubíja, zatiaľ čo samota buduje.
V samote máme priestor byť konfrontovaní samým sebou a Božím hlasom. Čím bližšie sme k svetlu, tým viac vidno naše nedostatky, hriechy či zlomenosti. Aj keď to bolí, je to práve to, čo potrebujeme spraviť. Prísť počas tohto času pred Boha a premýšľať nad tým všetkým, čo sa udialo za posledných šesť dní. Potrebujeme reflektovať nad našimi životmi a nad tým, kde a ako Duch Svätý konal, aby sme následne mohli na to našimi životmi reagovať.
Iné druhy šabatu
Šabat je dňom, ktorý sa väčšine z nás podarí praktizovať väčšinou maximálne raz do týždňa. No Boh už pri Izraelitoch videl, že tento jeden deň v týždni nepostačí a že budú potrebovať aj dlhší čas na oddych a rozjímanie v Božej prítomnosti. Preto Boh ustanovil tzv. Sobotný rok. „Šesť rokov obsievaj svoje role, šesť rokov orezávaj svoju vinicu a zberaj jej úrodu. V siedmom roku nech má pôda sobotu sviatočného odpočinku, sobotu pre Hospodina. Neobsievaj svoje pole ani neorezávaj svoju vinicu.“ (Lv 25:3 – 4). Boh ich k tomu nadovšetko uistil,že sa o nich postará: „Vďaka odpočinku pôdy budeš mať pokrm ty, tvoj sluha, tvoja slúžka, tvoj nádenník i cudzinec,ktorý býva u teba.“ (Lv 25:6).
Tento odpočinok znovu poukazuje na nádej naplnenia šabatu so zámerom s akým bol stvorený. Aj my v dnešnej dobe veľakrát vnímame potrebu dlhšieho odpočinku od práce a povinností. Tak ako to potrebovali Izraeliti, potrebujeme to aj my.
Takýmto spôsobom v dnešnej dobe môže byť napríklad dovolenka. Taká ale, ktorá sa nevymyká princípom šabatu, ktoré sme si už spomínali. Môže to byť aj čas s tvojím mentorom alebo skupinkou mimo domu, duchovná obnova, konferencia či chválový festival. Ak si súčasťou služby na plný úväzok, premýšľaj taktiež nad dlhším šabatom. Nemusí to nutne znamenať odídenie zo služby či zboru. Práve naopak, vie to byť čas, kedy vieme spomaliť a premýšľať nad efektívnosťou našej služby a zároveň čistejšie vidieť víziu, ktorú má Boh pre nás a našu službu. Je v poriadku spraviť krok späť, aby sme sa neskôr vedeli lepšie pohnúť vpred.
Photo credit: Radek Grzybowski/Unsplash
