Ako vyzerá duchovný svet generácií Alfa a Z? V prvej kapitole Prieskumu mladej generácie sa dozvieš viac o tom, či je viera tabu téma aj to, či sú mladí mimo cirkvi otvorení prísť na bohoslužby či mládež.
-
Prieskum mladej generácie – 1. kapitola
Súbory na stiahnutie
V úvode tohto prieskumu sme spomínali, že viac ako 81 % mladých sa označilo za kresťanov. Keďže sme prieskum robili prevažne v kresťanských kruhoch, toto číslo nás neprekvapilo. Zostaňme však nohami na zemi: to, že niekto chodí na mládež alebo do kostola, automaticky neznamená, že vieru prijal za svoju.
Viera je hlboko osobná záležitosť a u každého človeka sa prežívanie duchovných právd prejavuje inak. Inšpirovaní globálnym prieskumom sme na základe odpovedí týkajúcich sa náboženského správania mladých veriacich rozdelili do dvoch skupín: oddaní a nominálni.
6 charakteristík oddaného kresťana
Podľa prieskumu ide o mladého človeka, ktorý sa stotožňuje s týmito výrokmi:
- Verím, že Boh existuje a môžem mať s ním osobný vzťah.
- Považujem Bibliu za Božie slovo.
- Verím, že Ježiš je Boží Syn.
- Verím, že odpustenie hriechov je možné len cez vieru v Ježiša Krista.
- Bibliu si čítam sám aspoň raz do týždňa.
- Modlím sa na týždennej báze.
Oddaní kresťania: 34 %
Nominálni kresťania: 48 %
(Pozn.: Nominálni sú tí, ktorí sa ku kresťanstvu hlásia, ale chýba im jeden alebo viacero z kľúčových návykov či presvedčení uvedených vyššie.)
Kde žijú a čomu veria?
Vo všeobecnosti vieme, že život v mestách je prirodzene anonymnejší, a to sa môže odraziť aj vo vierovyznaní. Prieskum potvrdil, že v mestách je religiozita približne o 20 % nižšia než na dedinách.
Kým medzi neveriacimi na dedine nájdeme okolo 20 %, mladých, hlásiacich sa ku kresťanstvu je tam raz toľko.
Pri porovnaní oddaných a nominálnych kresťanov vidíme podobné zastúpenie veriacich na dedine aj v meste.
Vek ako rozhodujúci faktor
Dáta nám ukazujú zaujímavý posun. Priemerný vek oddaných kresťanov je 16,3 roka, zatiaľ čo u nominálnych je to 15,3 roka.
Pri starších tínedžeroch (Gen Z) vidíme vyššiu mieru oddanosti než u mladších. Je to prirodzené, keďže v tomto veku prechádzajú fázou tzv. internalizácie hodnôt. Už to nie je len „viera mojich rodičov“, ale mladý človek si začína klásť otázky o zmysle života a vedome si formuluje vlastné presvedčenie.*
Dobré vedieť: *Tento proces potvrdzuje aj známa teória Jamesa Fowlera o stupňoch vývoja viery, konkrétne prechod k Synteticko-konvenčnej viere, kde si dospievajúci začína vytvárať vlastný svetonázor. V tomto veku je viera silne naviazaná na vzťahy. Mladý človek potrebuje niekam patriť (dorast, mládež, rodina), a preto prijíma hodnoty tejto skupiny za svoje. Viera sa stáva „syntetickou“, pretože mladý človek sa snaží zosúladiť rôzne oblasti života (školu, rodinu, vieru) do jedného celku.
Na zamyslenie
Z grafu vidíme, že u nominálnych kresťanov záujem o vieru po 14. roku života klesá. Pre mnohých je to čas konfirmácie alebo birmovky. Ako nastaviť túto „povinnú jazdu“ tak, aby chceli zostať súčasťou spoločenstva aj po jej absolvovaní?
Mentálne zdravie: Nie sme v bubline
Duševné zdravie sme merali pomocou 5 otázok, v ktorých sme sa pýtali, či za obdobie posledných troch mesiacov mali skúsenosť s úzkosťou, osamelosťou, depresiou, myšlienkami na samovraždu a pokusom o samovraždu. Výsledky sú budíčkom pre nás všetkých: viac ako tretina mladých sa necíti mentálne v pohode.
U generácie Z je to až 40 %, u generácie Alfa 30 %. Tento rozdiel môže byť vysvetliteľný aj tým, že mladší nemusia ešte vnímať alebo nevedia verbalizovať problematiku mentálneho zdravia.
Hoci sú na tom oddaní kresťania v štatistikách o niečo lepšie, viera nie je nepriestrelný štít voči dobe, v ktorej žijeme. Hrozby konfliktov, dozvuky izolácie z pandémie a tlak online sveta doliehajú na všetkých bez rozdielu na vierovyznanie.
Podrobnejšie sa výsledkom venujeme v samostatnej kapitole o mentálnom prežívaní, skúsenostiach a zápasoch.
Žitá viera: Kostol nie je garáž
Mladí z Gen Z chodia do kostola (rozumej bohoslužby, mládež alebo skupinka) častejšie – až 78 % aspoň raz týždenne. Pri Gen Alfa je to 61 %.
Niekto raz trefne povedal: „Tak ako pravidelné návštevy garáže z teba neurobia auto, ani pravidelné chodenie do kostola z teba neurobí kresťana.“ Chodiť do budovy je jedna vec, ale nechať sa meniť Slovom a aktívne žiť v spoločenstve, či hovoriť o svojom presvedčení, je vec druhá.
Napriek tomu je práve táto pravidelnosť v tínedžerskom veku kľúčová. Dozrievame totiž v skupine a v tomto citlivom období mladí potrebujú bezpečné miesto a podporu viac než kedykoľvek predtým.
Takmer 75% z kresťanov chodiacich pravidelne do kostola uviedlo, že majú vedúceho, ktorý im pomáha duchovne rásť.
Na zamyslenie
Bohoslužba či téma na mládeži môžu inšpirovať, no živá viera sa posilňuje a okresáva vo vzťahoch: s Kristom a druhými ľuďmi. V tom je sila učeníctva.
- 1. Ako vedúci, pomáhame mladým stávať sa viac podobnými Kristovi, alebo sa stávajú našimi zduplikovanými obrazmi?
- Aj vedúci potrebujú byť vedení. Kto nás vidí takých, akí sme? Komu sme dovolili hovoriť do našich životov?
- Skúste si predstaviť, ako by sa zmenila vaša cirkev/komunita, keby sa tých posledných 25% zapojilo do mentorského vzťahu. Bol by to len nárast v grafoch, alebo skutočná duchovná revolúcia?
Viera: tabu alebo prirodzená téma?
„Ako často sa rozprávaš o duchovných témach s ľuďmi, ktorí nezdieľajú tvoju vieru?“ Výsledky celkom jasne kopírujú rozdelenie na oddaných a nominálnych kresťanov:
Priznávame, že pojmy „náboženské a duchovné témy“ sú dosť široké. Z dát nevieme presne vyčítať, či ide o priame zdieľanie evanjelia, či o debatu pri kofole o tom, prečo niekto verí v posmrtný život alebo hovorenie na tieto témy na kresťanských stretkách.
Jasne však vidíme jeden trend: oddaní kresťania v sebe minimálne nesú presvedčenie, že viera nemá zostať pod pokrievkou. Pre túto skupinu je prirodzenejšie (alebo to vnímajú ako svoju úlohu) vnášať tieto hodnoty do bežných rozhovorov.
Pravidelné čítanie Biblie
Čítajú mladí veriaci Bibliu? Starší tínedžeri siahajú po Písme o niečo častejšie a pravidelnejšie. Naopak, pri generácii Alfa vidíme zaujímavý, možno až varovný signál: takmer tretina z nich Bibliu nečíta vôbec.
Tento rozdiel môže mať niekoľko dôvodov:
- Rozvinutejšia viera: Ako sme už spomínali pri Fowlerových štádiách, Gen Z je v štádiu, kedy vieru začínajú viac „vlastniť“ a hľadať v nej odpovede na svoje otázky. Biblia sa tak pre nich stáva prirodzenejším zdrojom.
- Čas strávený online: Gen Alfa vyrastá v ére krátkych videí a rýchlych informácií. Sústrediť sa na dlhší text, akým je Biblia, môže byť pre nich čoraz väčšou výzvou.
Na zamyslenie
Ak sa tretina mladších dospievajúcich do Biblie ani nepozrie, možno je čas zamyslieť sa nad tým, ako im k nej otvoriť cestu – či už cez nové aplikácie, spoločné štúdium na dorastoch alebo hľadanie mostov medzi ich svetom a biblickým textom.
Modlitba: Rozhovor s Bohom alebo tradícia?
Keď príde na modlitbu, rozdiely medzi generáciami sa takmer stierajú. Približne 50 % mladých z oboch generácií uvádza, že sa modlí aspoň raz do týždňa.
Zaujímavý rozdiel však nastáva v kategórii „vôbec sa nemodlím“. Tu vidíme, že v Gen Alfa je tento podiel vyšší (60 %) v porovnaní s Gen Z (40 %). Celkovo však až 70 % všetkých mladých deklaruje, že modlitba má v ich týždni miesto.
Dobré vedieť
Modlitba je široký pojem. Je to naučená formulka pred jedlom? Rýchla prosba pred písomkou? Alebo hlboký osobný rozhovor? Dáta nám hovoria, že mladí „vysielajú signály“ smerom k Bohu.
Na zamyslenie
Modelujeme na našich stretnutiach modlitbu ako živý vzťah, alebo len ako formálny úvod a záver?
Sú všetky náboženstvá o tom istom?
Pýtali sme sa na súhlas s výrokom „všetky náboženstvá učia rovnako platné pravdy“.
Kým výsledky v Global Youth Culture prieskume ukázali, že tínežderi celosvetovo súhlasia s daným výrokom (52 %), náš prieskum toto tvrdenie vyvrátil. Na Slovensku sme ešte stále podstatne ukotvenejší v tradícii. Môže to byť aj tým, že nie sme vystavení takému silnému multikulturalizmu ako mladí na západe.
Na zamyslenie
Mnohí mladí odchádzajú po škole do zahraničia, kde ich názory prejdú tvrdým testom.
- Ako ich pripravujeme na to, že ich viera prejde fázou dekonštrukcie?
- Dávame im nástroje, ako si ju znova vystavať na pevných základoch?
Ako mladí bez vyznania vnímajú kresťanov?
Pri výroku: „Väčšina kresťanov, ktorých poznám, je láskavá a starostlivá.“, sa názory lámu niekde v polovici. 54 % mladých súhlasí, zvyšok má opačnú skúsenosť alebo pochybuje.
Dobré vedieť
Polovica mladých v našom okolí nevníma kresťanov automaticky ako nositeľov láskavosti.
Prijali by pozvanie na bohoslužby, skupinku alebo mládež?
Toto je možno najdôležitejšia správa pre každého vedúceho.
Na zamyslenie
Ak to sčítame, viac ako 60 % mladých mimo cirkvi je buď otvorených, alebo aspoň nie je striktne proti. Pole je pripravené, stačí len nájsť spôsob, ako ich prirodzene pozvať.
