Niekedy mám pocit, že služobníci v mládeži by sa dali (samozrejme okrem milión iných kritérií) rozdeliť aj do týchto dvoch skupín: tzv. Pavlov – ľudí, ktorých Pán Boh zastavil a povolal priamym zásahom, zastavením a jasným povolaním. Pre druhú skupinu nemám biblické pomenovanie, ale ide o ľudí, ktorí vyrástli v zbore, v nejakej službe a keď prišiel čas, jednoducho nahradili tých pred nimi a služba išla kontinuálne a plynulo ďalej.
No jednej aj druhej kategórii začne po určitom čase hroziť jedna vec. Tou je zotrvačnosť. Robím to, lebo som to robil aj minulý rok. Neviem, čo iné by som mal, tak zostanem tam, kde som. Robil to aj môj starší brat, budem aj ja. V tíme sú moji najlepší kamaráti, tak tam zostanem navždy.
Každý máme nejaké dôvody a to na všetko, čo robíme, nielen na službu. Je to pochopiteľné. Ale slúžiť z dôvodu zotrvačnosti môže byť časom unavujúce, frustrujúce, ba až nebezpečné. Pre nás samých, aj pre tých, ktorým slúžime.
Zotrvačnosť bez vášne, bez lásky, bez iskry, bez povolania vedie k pasivite a stagnácii. A k ešte iným motívom. Stalo sa to aj mne a nie je vobec ľahké dostať sa z takého miesta.
A vtedy som si povedala, že budem venovať špeciálnu pozornosť jasnosti povolania Pána Boha vo svojom živote. Každý rok, väčšinou na konci leta, si oddelím čas na to, aby som preskúmala, či ešte mám povolanie robiť veci, ktoré robím. Od vedenia mládeže, cez svoje zamestnanie v Kompase, až po editovanie zborového časopisu či členstva v presbyterstve. Je to pre mňa ozaj dôležité, aby som bola na mieste, kde ma Pán Boh ozaj chce mať. Aby som netrpela spasiteľským syndrómom, pocitom nenahraditeľnosti a nezaberala tak miesto človeku, ktorý by mohol robiť veci lepšie a s povolaním a zmocnením od Hospodina.
Povzbudzujem k tomu aj teba.
Modli sa.
Neboj sa pýtať Boha, kde ťa chce mať a či je to stále to isté miesto ako pred mesiacmi rokom, piatimi, desiatimi. Neboj sa vypočuť si odpoveď.
Prakticky:
- Oddeľ si čas na tichom a pokojnom mieste.
- Vypni si telefón a notifikácie.
- Vezmi si so sebou Božie Slovo a zápisník.
- Neboj sa zostať v tichu a v Božej prítomnosti.
- Odvážne sa pýtaj Pána Boha, napríklad aj tieto otázky:
- Ako ma vidíš, Pane? Čo máš na mne rád?
- Čo je pre Teba dôležité, aby som robil? Kde ma chceš mať?
- Kde je moje miesto? Kde môžem prinášať najviac ovocia?
- Mám nejaké motívy, ktoré sa ti nepáčia?
- Pre čo Ti horí srdce? Pre čo by malo mne horieť srdce viac?
Fotografia: Anastasia Shuraeva/Pexels
