V čom je naša sila? Prečítaj si toto zamyslenie k Veľkému piatku.
Za úspešného človeka dnes považujeme toho, komu sa darí, kto napriek prekážkam víťazí, kto je zdravý, zabezpečený a obľúbený. No keď sa pozeráme na Ježiša Krista v Jeho posledných dňoch na zemi, len ťažko by sme Ho označili za úspešného.
Jeho najbližší priatelia Ho nedokázali v ťažkej chvíli podržať. Nevyzeralo, že sa Mu darí, naopak, učeníkom sa asi zdalo, že všetka ich námaha bola márna. Bol bitý, zlomený a mučený. Bol bezmocný v rukách mocnejších, vysmievali sa Mu, opovrhovali Ním, a nakoniec Ho zabili a pochovali. A vlastne to nebolo Jeho realitou len počas posledných dní, zažíval to celý svoj život. Boh sa rozhodol nerobiť na nás dojem svojou mocou, ale získať si nás svojou zraniteľnosťou. Vzal na seba ľudské telo, nemal podobu, krásu ani výzor, aby sme po ňom túžili. Bol opovrhnutý a opustený ľuďmi, poznal utrpenie a výsmech. No On sa nechal ponižovať, neotvoril ústa hoci bol nespravodlivo odsúdený.
Boh tak miloval svet, že sa rozhodol za neho trpieť. Napriek tomu, že svet stále uctieva silu, Boh sa rozhodol, že slabosťou ukáže svoju lásku. Nekonečný Boh sa zmestil do detských jaslí. Stal sa človekom s krvou, ktorá bude preliata, so srdcom, ktoré bude zlomené. Kvôli nám. Aby nás spojil s Láskou, ktorá pretrvá. Ten s mocou sa jej vzdal, aby sme v našej bezmocnosti mohli poznať Jeho prítomnosť.
Vďaka tomu, že si Ježiš vybral slabosť, práve v nej môžeme nájsť silu. Utrpenie môže byť miestom, kde objavíme Kristovu prítomnosť. Sila nie je v tom, že všetko ťažké zvládneme. Naša sila nie je v tom, že diagnózu tajíme, aby sme nezaťažovali ostatných, ani v tom, že pretrpíme samotu a pocit neužitočnosti. Nie je v tom, aký pracovný úspech dosiahneme my alebo naše deti, ani v tom, ako dokonalo vieme prezentovať náš život na sociálnych sieťach.
Naša sila je v tom, že vieme, že Ježiš Kristus trpel podobne ako my. Je v tom, že máme Boha, ktorý vie, ako bolí ľudské telo a ako ťaží osamelosť. V Jeho ranách nachádzame miesto, kde naše trápenie prestáva byť nezmyselné a stáva sa cestou k Nemu. Bolesť stratila svoju moc nás zničiť. Vieme, že po Veľkom piatku nasleduje vzkriesenie. Aj keď bol Ježiš zabitý, nebol to koniec. Bol vzkriesený.
Kameň bol odvalený – no nie preto, aby Ježiš vyšiel von, ale aby sme my videli dnu.
„Veď nemáme veľkňaza, ktorý by s nami nemohol súcitiť v našich slabostiach, ale veľkňaza, ktorý vo všetkom prešiel skúškami podobne ako my, avšak bez hriechu. Pristúpme teda s dôverou k trónu milosti, aby sme dosiahli milosrdenstvo a našli milosť a pomoc v pravý čas.” Hebrejom 4,15-16
Tento článok bol pripravený pre zborový časopis Pútnik Obišovce a je zverejnený so súhlasom redakcie.
