„Daj mi pokoj.“ Asi prvá veta, ktorá mi napadne, keď sa povie slovo pokoj. Je to ale niečo, čo vieme jeden druhému len tak dať? Alebo sa v tomto slove skrýva niečo trvácne a hlbšie ako nechať niekoho osamote?
Grécky „eiréné“ alebo hebrejsky „shalom“ sa v Biblii spomína na viacerých miestach. Okrem iného je to aj jedno z ovocí Ducha, o ktorom si viac hovoríme v tejto sérii článkov (ostatné nájdete tu). Pokoj je celistvosť, keď všetky malé kúsky do seba zapadnú. Keď pochopíme všetky časti nás a našej situácie a prijmeme ich také, aké sú. Nie s apatiou, ale s úprimnou vďačnosťou, že sme stvorení Bohom na Jeho obraz.
V Starej zmluve sa spomína pokoj v Izaiášovi v deviatej kapitole: „Lebo dieťa sa nám narodilo, syn nám je daný; na jeho pleciach spočinie kniežatstvo, jeho meno bude: Predivný radca, Mocný Boh, Otec večnosti, Knieža pokoja.“
Knieža pokoja. Pokoj nie je pocit, nie je to emócia, ktorú si jednoducho navodíme, keď si zapálime sviečku, stlmíme svetlo a pustíme akustický playlist na Spotify. Pokoj je osoba, pokoj je Pán Ježiš. Jeho prítomnosť v našich životoch, v našich situáciách, v tímoch a na skupinkách. Je to Pokoj, ktorý sa len tak nevytratí. Tento pokoj však musíme aktívne vytvárať. Nie je to len pasívny postoj, ktorý zaujmeme. Práve naopak, je to hľadanie Ježiša v každej okolnosti, v ktorej sa nachádzame.
Keď Pán Ježiš hovoril svojim učeníkom o tom, že musí zomrieť, povedal im aj: „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam, nie ako svet dáva, vám ja dávam. Nech sa vám nermúti srdce a nestrachuje!“ (Evanjelium podľa Jána 14:27)
Pán Ježiš je Pokoj, ktorý chodil po zemi, a keď odchádzal do neba, povedal učeníkom, že im zanechá pokoj. Pokoj, ktorým je Duch Svätý. Pokoj, ktorý je ovocím Ducha Svätého. A tento pokoj vyháňa smútok a strach. Tam, kde je pokoj, nie je smútok ani strach.
Pamätám si, že ako tínedžerka som každý piatok z dorastu chodila domov posledným vlakom okolo desiatej. Bývala som v poslednom dome na konci dediny. Všetci ostatní bývali iným smerom ako ja, takže som kráčala domov v noci po tme sama. A neraz som sa bála. A práve v tých chvíľach prichádzal Duch Svätý a pripomínal mi rôzne chvály, ktoré sme na dorastoch spievali. A tak som kráčala domov a spievala Bohu chvály. A strach ustupoval a nahradil ho pokoj a radosť. Také jednoduché, ale také účinné.
Pán Ježiš je pokoj, ktorý potrebujeme aktívne hľadať a pozývať do našich životov, a tak prinášať pokoj aj ľuďom okolo nás.
Je leto a mnohí máte pred sebou tábory. Posledné tímy, dolaďovačky a finálne rozhodnutia. V návale zodpovednosti sa ľahko môže stať, že začnete prichádzať o pokoj, ktorý Kristus dáva. Každý trochu menej spí, času pred táborom je málo, nie každý si urobí svoje zodpovednosti podľa predstáv ostatných.
Áno, je úžasné mať perfektne pripravený výlet, ale nezabudnime pri tom jeden na druhého, na naše vzťahy, na pokoj, ktorý chce Pán Ježiš priniesť aj do turbulentných chvíľ. Zastavte sa, či už ako jednotlivci alebo ako tím a modlite sa spolu za Boží pokoj, príďte pred Pána Boha s chválami a ďakujte Mu za všetko, čo vám dal. Nech centrom vašej služby nie je zhon a frustrácia, ale Kristus a jeho pokoj.
Čo ďalej?
- Bible Project veľmi zaujímavo spracoval tému pokoja v jednom zo svojich videí. Môžeš si ho pozrieť a potom použiť na skupinke alebo mládeži.
- A ak rád počúvaš podcasty, Bridgetown Church jednu časť venoval aj tejto téme. Nájdeš ho tu.
Fotografia: Sunguk KimUnsplash
