Môj príbeh o tom, ako som spoznala Krista nie je veľmi dramatický. Išla som na english camp, kde sa vo mne niečo pohlo, no počas roka som sa dostala znovu do vychodených koľají všednosti dní. O rok som šla zas, tam vo mne umrelo moje zlomené „ja“ a odovzdala som svoj život Bohu.
Do zboru som sa dostala tak úplne klasicky. Začala som chodiť na dievčenskú skupinku, postupne na mládeže, až som sa napokon odhodlala a prišla v nedeľu na bohoslužby. Postupne sa návšteva kostola pre mňa stávala niečím úplne normálnym.
Ja som totižto v zbore nevyrastala a začala som do jedného chodiť, až keď som mala 18 rokov. V tom momente života som mala už nejakým spôsobom zabehanú rutinu, ktorá sa mi veľmi ťažko narúšala. Bola som ťažký introvert a v budovaní vzťahov som vôbec nebola iniciatívna. Postupne som sa na skupinke a na mládeži začala otvárať druhým ľuďom, no vždy to muselo prichádzať z iniciatívy iných ľudí, nebola som vôbec prirodzene zdieľací typ.
Ak ma nepoznáš v reálnom živote, trochu ti opíšem, ako vyzerá môj život teraz. Pred niekoľkými rokmi som začala slúžiť na mládeži, kam som aj ja chodila počas strednej školy. Taktiež som začala viesť dievčenskú skupinku, tak, ako som predtým bola vedená v skupinke ja. Zapojila som sa do táborovej služby, kde som prvýkrát počula o Kristovi. Jedna z najzásadnejších vecí, ktorá sa v mojom živote zmenila, je, že už nie som introvert. Počas toho, ako ma Pán Boh volal do služby a staval do rôznych nových situácií, som zistila, že ľudia nie sú až tak desiví, ako si to myslelo moje tínedžerské „ja“, ktoré vlastne bolo odjakživa skryto extrovertné.
Čo sa teda zmenilo? Ako sa z človeka, ktorý nevyrastal v cirkvi a vôbec neriešil kresťanstvo, stal niekto, kto je aktívne zapojený do života v zbore a službe?
Rada by som ti povedala, že stačilo sedieť so založenými rukami a čakať, kým Pán Boh všetko urobí a tebe hneď bude v zbore dobre, v službe sa ti bude dariť a zrazu budeš vedieť všetko, čo treba. To, že Pán Boh robí veci, neznamená, že my máme iba sedieť a čakať. Dal nám slobodnú vôľu, a tak od nás očakáva aj istú dávku iniciatívy.
Tu je niekoľko praktických vecí, ktoré mne pomohli prísť na úplne neznáme miesto, z ktorého pre mňa Pán Boh vytvoril domov na tejto zemi:
- Poznaj históriu zboru, kam chodíš. Pomôže ti to pochopiť mnohé vzťahy, zistíš, čím si zbor v minulosti prešiel, prečo sa niektoré veci robia tak, ako sa robia.
- Skúšaj a zapájaj sa. Nikdy nezistíš, v čom si dobrý, ak to nevyskúšaš. Možno zistíš, tak ako ja, že ti vlastne celkom ide vyučovať. Alebo si zručný vodca. A možno vieš pomôcť so zvučením. Vidíš ľudí, ktorých si nikto nevšíma. Skúšaj, nechaj sa formovať, odrezávaj časti tvojho „ja“, ktoré nepotrebuješ. Odkrývaj to, ako ťa chce Pán Boh použiť.
- Buď iniciatívny. Viem, že je strašne super, keď sa o nás niekto zaujíma, no nemôžeš čakať, že si s ľuďmi vytvoríš vzťahy iba tým, že sa budú druhí zaujímať o teba. Vzťahy sú o komunikácii. Áno, niekedy ťa nebude zaujímať, aký deň mal tvoj kamoš v škole, lebo ty riešiš oveľa vážnejšie veci a takéto banality len zbytočne zaberajú čas. No maj trpezlivosť. A veľa lásky.
- Neboj sa zlyhania. Niekedy navrhneš niečo, čo napokon nevyjde. Skúsite spraviť mládež inou formou, no zistíte, že to vôbec nie je pre vás vhodný formát. No nenechaj sa tým odradiť. Ľudia, ktorých môžeš pozorovať okolo seba a vidieť, akí sú šikovní v tom, čo robia, majú kopu skúseností, ktoré ty ešte len musíš nadobudnúť a kadečo si zažiť. Si na ceste zlyhaní a bitiek, ktoré nebudeš vedieť vybojovať, no pamätaj, že vojna je už vyhratá a nepriateľ bol porazený. Tak len vstaň a choď ďalej. Pán Ježiš je po tvojom boku.
Môj príbeh, a to, ako menil môj život Pán Boh, je len jeden z mnohých. Či si extrovert, alebo introvert, akékoľvek dary máš, byť súčasťou spoločenstva je kriticky dôležitou súčasťou toho, že si kresťan. Nikdy nesmieš zabúdať, že cirkev tohto sveta je tvorená nedokonalými ľuďmi poznačenými hriechom a vykúpenými milosťou. Často budeš zranený. Budeš musieť robiť kompromisy, odpúšťať a bojovať. Ľudia ťa sklamú. No pamätaj, že cirkev, ktorej sme súčasťou, patrí Kristovi a akokoľvek ťa sklamú ľudia, On to nikdy neurobí.
Fotografia: KECY Trenčín
