Je zima. Dni sa skracujú a slnko sa skrýva za nekonečným závojom mrakov. Vonku je sivo, sivšie, najsivšie. Sem-tam sa, pre zmenu, objaví mrholenie.
Pochádzam z Aljašky, ktorá je známa tmavými a studenými zimami, ale keď vo Fairbanks na Aljaške na svojich pár hodín vyjde slnko, je jasno s dobrou viditeľnosťou. A vždy je tam všade mráz a sneh, ktorý rozjasňuje dlhú, hviezdami posiatu noc. Áno, aljašskú zimu by som brala skôr ako tieto stredoeurópske.
Energia mi klesá. V skorých popoludňajších hodinách sa už cítim vyčerpaná. Potom začne klesať aj moja nálada. Zdá sa mi to všetko zbytočné; načo zbierať obrovské množstvo energie na prípravu večere? Dáme si mrazenú pizzu. Opäť.
SAP: sezónna afektívna porucha?
Všetko je to celkom bežné. Lekári to nazvali sezónnou afektívnou poruchou, ale ja osobne by som ju ako „poruchu“ neoznačovala. Boh nás stvoril tak, že telo a duša, energia a emócie sú úzko prepojené. Samozrejme, že zmena prostredia ovplyvní celú našu bytosť. Zdá sa, že máme so zvieratami spoločný inštinkt na zimný spánok, ale život v 21. storočí znamená, že nároky na náš život pokračujú aj v tomto období. Nie je až tak prekvapujúce, že to vyvoláva depresiu.
A samozrejme, tínedžeri sú na to veľmi náchylní: zažívajú tlak hormónov, rovesníkov i školy. V súčasnej dobe málo používajú svoje telo a sú predávkovaní obrazovkou. K tomu všetkému nemajú ešte ani vyvinuté zručnosti, ako sa s tým všetkým vyrovnať. Ako im môžeme pomôcť?
Počúvať a odľahčiť od viny
Vygoogli si SAP a dostaneš bežné skvelé rady: cvič, zdravo jedz a tráv menej času na sociálnych sieťach. Ale keď sa človek ledva dovlečie do školy, vybrať sa vonku, aby si zabehal, bude zrejme nemožné; a sociálne siete sa určite čítajú ľahšie ako Biblia. Vieme, čo by sme mali robiť, ale zdá sa, že sa k tomu nedokážeme prinútiť. K už aj tak dusivej prikrývke vyčerpania a skľúčenosti sa pridáva vrstva viny.
Pomocou môže byť: „Je to normálne a je to v poriadku“. Na tom, že sa v zime cítime viac unavení, nie je nič zlé. Mrazená pizza na večeru nie je zlyhanie, ako ani trojka z testu. (poznámka na okraj: toto zrejme odhalí miesta, kde mladí dovoľujú názorom druhých diktovať svoju sebahodnotu, či miesta, kde dôverujú sami sebe namiesto Boha. Sú to modly a treba sa nimi zaoberať… ale možno nie v tomto rozhovore). Pracuj na tom, aby si ich vypočul/a, nie na tom, aby si ich napravil/a.
Otázky, ktoré môžeš položiť:
- Ako sa máš?
- Čo je pre teba práve teraz ťažké?
- Ako sa to snažíš zvládnuť?
- Kde vidíš úspechy a kde neúspechy?
Obrátiť sa na Boha
U väčšiny z nás býva v srdci tvrdohlavá lož, že na to, aby s nami bol Boh spokojný, sa musíme dať do poriadku; Boh sa nechce zaoberať naším smútkom a zlyhaním. Ale ak nám Žalmy niečo ukazujú, tak je to práve to, že môžeme prísť k Bohu s akýmkoľvek hriechom, smútkom alebo utrpením, s ktorým práve zápasíme. Žiť dobre znamená postaviť sa Bohu tvárou v tvár uprostred našich problémov namiesto toho, aby sme sa obrátili k nejakej falošnej úteche alebo sa v trápení uzavreli sami do seba.
Otázky:
- Už sa ti to niekedy predtým stalo? Ako sa vtedy Boh ukázal?
- Pozrime sa spolu na Žalm 13. Čo si autor zrejme myslí o svojej bolesti a ako s ňou nakladá?
- Keby tu Ježiš bol práve teraz, čo by ti povedal? (Zastavte a modlite sa, poproste Ho, aby sa vám v tejto situácii ukázal, a potom zostaňte pár minút v tichu.)
Poskytnúť praktickú pomoc
Aj keď je pravda, že znížená energia sa dá očakávať, a že Boh nám vychádza v ústrety s milosťou, stále sa chceme o svoje telo, dušu a zodpovednosti, ktoré nám Boh dal, starať. Ako pomocníci chceme podoprieť našich mladých a podporiť ich pri zvládaní tejto depresie.
Otázky:
- Aký reálny krok, či už fyzický, duchovný, alebo oboje, by si mohol tento týždeň urobiť? (Napríklad: počúvať chvály cestou na autobus; 20 minút cvičenia,…).
- Môžem ti s tým nejako pomôcť? (Napríklad: zavolať si na 5 minút a modliť sa; poslať každé ráno nejaký biblický verš; stretnúť sa uprostred týždňa na káve,…).
Napredovať
Skľúčenosť, depresia a neúspech pravdepodobne nezmiznú do budúceho týždňa, mesiaca, ba možno ani do budúceho roka. Je ťažké byť tak dlho smutný a je ťažké ako pomocník vstupovať, znovu, do bolesti. Ak však čítaš Žalmy (alebo Jóba!), je zrejmé, že smútok môže trvať naozaj dlho. Cieľom napokon nie je ukončiť utrpenie, ale žiť v ňom dobre, tvárou v tvár Kristovi.
Kiež by sme odvrátili zrak od svojho zlyhania k jeho milosti. Kiež by sme k Nemu stále znova a znova obracali oči našich mladých. On je naša spravodlivosť, náš poklad, naša spása.
Fotografia: Amin Hasani/Unsplash
