Predstavme si, že sme na hostine.
Je to hostina, ktorú pripravil Boh. Na tú hostinu sa nedá dostať tak, že sa Bohu zapáčime, že budeme drieť, alebo zoženieme lístok od kamaráta. Na tú hostinu sa dá dostať len zadarmo.
Boh nás pozve a povie: „Poď, môj Syn za to všetko zaplatil.“
A my povieme: „Áno, Idem. Ďakujem.“
Na hostine je radosť, sloboda, dobrá nálada, skvelé rozhovory, žiaden strach, žiadne predvádzanie, je tam všetko, čo potrebujeme. Sme na hostine u Boha!
A predstavme si, že niekto povie: „Pozrite sa, toto je vzácna hostina, to všetko veľa stálo, tak poďme aspoň niečo z toho odpracovať, prispieť k tomu, že tu môžeme byť.“
A povieme si: To je dobrý nápad. A tak začneme umývať riady, prestierať, nanovo aranžovať, umývať podlahu…
A keď sa na tú hostinu niekto pozrie teraz, tak už nevidí ľudí, ktorí sa tešia, rozprávajú a majú sa dobre.
Ale vidí ľudí, ktorí pracujú, potia sa a hostina nikde. A na takú hostinu sa už nikomu nechce. Chceli by sme prispieť, aby tá hostina bola lepšia, aby sme si ju viac zaslúžili, ale v skutočnosti zničíme radosť, slobodu, atmosféru, ktorú pripravil Boh.
V skutočnosti znevážime Božie pozvanie.
Z toho je Pavlovi smutno. To ho bolí, keď píše kresťanom do Galácie.
Že začali zabúdať na krásne evanjelium a viac a viac sa vydávali cestou vlastného snaženia.
Na začiatku 3. kapitoly Pavol píše:
„Ó, nerozumní Galatskí! Kto vás omámil, Veď som vám pred oči nakreslil Ježiša Krista, toho ukrižovaného! Len to by som chcel zvedieť od vás, či ste zo skutkov zákona prijali Ducha a či zo zvestovania viery? Či ste takí nerozumní? Začali ste duchom, a teraz končíte telom?“
Keď bol Pavol v Galácii, zvestoval Krista. Hovoril, že my sami zo svojho snaženia nikdy pred Bohom neobstojíme, ale Boh zostúpil dolu, aby nás zachránil. Ľudia v Galácii v to uverili, opreli sa o to a mali radosť a slobodu.
Ale keď Pavol z Galácie odišiel, prišli tam falošní učitelia, ktorí kresťanom okrem iných vecí povedali: „Ako môžete byť na hostine, naozaj zachránení, keď nepoznáte Mojžiša. Nepoznáte zákon, ani ho nedodržiavate. Boží ľud vždy dodržiaval zákon, dodržiaval Mojžiša. Tak to dajte do poriadku, spoznajte zákon a dajte sa obrezať, aby ste boli naozaj vyvoleným Božím ľudom. Aby ste bolo hodní tej hostiny… “
Ľudia v Galácii boli úprimne veriaci. Chceli čo najviac slúžiť Bohu. Ale neporozumeli, že to „duchovnejšie“ učenie falošných učiteľov ich odvádza od cesty viery a radosti, od toho, že je dokonané, že už nič pre svoju záchranu nemôžeme spraviť, smerom k vlastnej snahe, skutkom a zákonu.
Abrahám, Mojžiš, obriezka a zákon
A tak Pavol ľuďom v Galácii nanovo vysvetľuje, ako je to s obriezkou, Mojžišom, zákonom a Abrahámom.
Pavol v 3. kapitole hovorí zhruba toto: Pozrite sa, s nami všetkými veriacimi, aj s vami veriacimi z pohanov je to rovnaké, ako s Abrahámom. O Abrahámovi je napísané, že uveril, a to sa mu počítalo pred Bohom. Podstatná bola jeho viera. A uvedomte si, že Abrahám uveril, nie ako obrezaný, nie ako niekto, kto poznal Mojžiša a zákon. Bol na tom tak isto, ako vy pohania. Obriezka bola len znakom toho, že uveril. Najprv bola viera a potom obriezka.
[point-blog-link title=“Tento článok je od našich priateľov z chcemviac.com“ button-text=“Pokračuj v čítaní“ url=“https://chcemviac.com/audio/hostina-ktoru-pripravil-boh/“]
Fotografia: Juliette F/Unsplash
