Charakter | Cennejšia než perly #2

Kde sa rodí Boží charakter? “Jeden múdry človek raz povedal, že charakter sa prejavuje v tom, čo robíme, keď nás nikto nevidí. Nie je ním reputácia – teda to, čo si o nás myslia druhí. Ani úspech, ani to, čo sme dosiahli. Charakter nehovorí o tom, čo sme urobili, ale kým sme” (Hybels, 2010).

Charakter je niečo, čo pretrváva, aj keď sú všetky masky a pózy odhodené. Boží charakter sa manifestuje najmä v zákulisí, keď sa nikto nepozerá a jeho pevnosť odhalíme pod tlakom, v kríze, či konflikte. Nie v ideálnej sterilite, kde teoreticky ovládame pravdu. Ale v realite, kde sme skutočne pravdiví.

Kristov charakter

Ako kresťania sa zhodneme na tom, že jedným z cieľov nášho pozemského života je snaha podobať sa na Ježiša Krista a napodobňovať Jeho príklad. Apoštol Pavol nás k tomu viackrát vyzýva vo svojich listoch: “Napodobňujte ma, ako ja napodobňujem Krista!” (1Kor 11:1), “Napodobňujte teda Boha ako milované deti” (Ef 5:1)“, “Veď je napísané: Buďte svätí, lebo ja som svätý.” (1Pt 1:16).

Biblia nás jednoznačne povzbudzuje k tomu, aby sme sa sa snažili napodobňovať Krista – veľkňaza, ktorý bol počas života rovnako skúšaný ako my a rozumie nám. “Veď nemáme veľkňaza, ktorý by nemohol spolucítiť s našimi slabosťami, ale veľkňaza, ktorý bol vo všetkom skúšaný, ale nedopustil sa hriechu” (Žid 4:15).

Podobať sa Kristovi, žiť ako Ježiš, znie pre mnohých na prvé počutie ako čisté bláznovstvo. A veľa kresťanov sa uspokojí s faktom, že sme príliš hriešni a príliš nedokonalí na to, aby sme sa vôbec mohli Ježišovi podobať. Ani sa o to nepokúsia. Končia zaseknutí v jednom bode, nerastú v charaktere, lebo sa vzdali a zanechali akúkoľvek snahu podobať sa Kristovi. 

Raz mi moja priateľka povedala, že snažiť sa byť v živote ako Ježiš je ako mieriť z diaľky šípom na terč. Aj keď neviem trafiť do samotného stredu, rozhodne sa mu šípom priblížim viac, keď budem mať zrak uprený vpred mieriac na terč, ako keď budem triafať vedome úplne inam, pretože zasiahnuť dokonalý cieľ považujem za nemožné.

Vyžaduje si to čas

Charakter nevzniká rýchlo a je výsledkom dlhoročnej Božej práce na našich životoch. Neexistuje nič také, ako instantná zrelosť.

„Charakter sa nedá vybudovať tak, že si zostavíme zoznam dobrých predsavzatí, ktoré postupne odfajkujeme. Nadobudnúť cnosti natrvalo si zvyčajne vyžaduje veľa námahy, veľa bolesti a roky vernosti“ (Hybels, 2010).

Otcova výchova

Skôr, ako sa pustíme do odhaľovania jednotlivých čŕt charakteru Božej ženy, považujem za potrebné si zdôrazniť, že budovanie charakteru nie je žiadna forma Božieho trestu, ale dar od Otca.

Orezávanie našich nedostatkov, prísna výchova a učenie sú prejavom Božej otcovskej lásky – „Syn môj, nepohŕdaj Pánovou výchovou, ani neklesaj, keď ťa karhá, lebo koho Pán miluje, toho prísne vychováva a trestá každého, koho prijíma za syna. Vytrvajte v tom, čo slúži na výchovu, lebo Boh s vami zaobchádza ako so synmi. A ktorého syna otec nevychováva prísne? Ak ste bez takej výchovy, akú podstupujú všetci, potom nie ste synovia, ale ako nemanželské deti.“ (Žid 12:5 – 8)

Spomenutá kniha: Hybels, B. Kým si, keď sa nik nepozerá?

Fotografia: Dávid Mathé