Kedy si naposledy cítil/a radosť? Naozajstnú radosť? Ja práve teraz, keď po dlhom čase môžem opäť písať, lebo to milujem. A pritom z okna vidím svojho muža, ako sa v pieskovisku hrá s našimi dvoma staršími deťmi, a to najmladšie si spokojne odfukuje v kočiari pri nich.
Radosť. Nie taká povrchná z toho, že mi odpadla siedma hodina. Ani škodoradosť, že sa niekto vtipne potkol. Naozajstná hlboká radosť z toho, čo nám Pán Boh daroval. Z toho, aký perfektný svet stvoril. Radosť je druhým ovocím Ducha, ktoré Pavol spomína v liste Galatským (celú sériu si môžeš prečítať tu).
Je pre nás jednoduché tešiť sa, keď život ide ľahko a dejú sa nám dobré veci. No, keď sa stane niečo zlé máme pocit, že to prekazilo našu radosť. Rýchlo treba zo života odstrániť problém, ktorý nám spôsobuje smútok a vrátiť sa späť na spokojnú vlnu radosti.
V liste, ktorý napísal Jakub, sa ale dozvedáme niečo úplne iné: „Bratia moji, pokladajte si za najväčšiu radosť, že prišli na vás rozličné pokúšania“ (List Jakuba 1:2). Čože? Z čoho to máme mať radosť? Jakub tento list písal v období, keď bola prvá cirkev prenasledovaná a roztrúsená. Ďalej pokračuje takto: „vediac, že skúšky vašej viery spôsobia vytrvalosť“ (List Jakuba 1:3). Jakub vedel, že život nie je len o krásnych okamihoch, kedy sa tešíme, ako nám je na svete dobre. Počas života zažije každý z nás veľa ťažkých chvíľ. A práve vtedy máme prežívať radosť, ktorá je ovocím Ducha Svätého. Radosť z toho, že Pán Boh nás formuje.
A teraz ma nechápte zle. Nehovorím, že Pán Boh nám dáva do života zlé a ťažké veci, aby z nás urobil dobrých kresťanov. Ale keď sa nám už zlé veci dejú, pretože oni sa dejú, môžeme vedieť, že s Ježišom cez nich prejdeme. A nemusíme len čakať, dokiaľ sa všetko upokojí a vráti sa do normálu, ale každá taká skúsenosť nás môže zmeniť.
Moji rodičia sú rozvedení. Bola to ale iba formalita, lebo môj ocko s nami nikdy veľmi netrávil čas, takže som vyrastala viac bez neho ako s ním. Keď som bola tínedžer, veľa som nad tým premýšľala a prežívala krivdu, prečo iní majú úplne rodiny a ja nie.
Mala som na skupinke dievča, ktoré o sebe nič nechcelo povedať. Rada na stretnutia chodila, rozprávala veľa sránd, ale málokedy niečo hlboké. Raz som ju zavolala ku mne domov, že si niečo vyrobíme. Rozprávali sme sa popritom a vypadlo z nej, že jej rodičia sa akurát rozvádzajú. Povedala som jej, že rozumiem, ako sa cíti, lebo moji rodičia sa tiež pred časom rozviedli. Dovtedy o tom nevedela. Toto popoludnie nás spojilo. A ja som prvýkrát prežívala radosť zo svojho príbehu. Neradovala som sa, že naši sa rozviedli. Tešila som sa ale, že Pán Boh si vie použiť všetko, a vďaka tomu, že naši sú rozvedení, som sa vedela priblížiť k srdcu iného človeka a Pán Boh ho mohol cez to meniť.
Ozajstnú radosť prežívame vo chvíľach, keď sa nás dotýka Pán Ježiš. A tým nechcem povedať, že ak žijeme s Ježišom, tak všetko je iba radosť. Naše životy sú popretkávané mnohými emóciami, ale je dôležité, aby sme sa v týchto chvíľach naučili pociťovať aj úprimnú radosť. Aby sme sa naučili, že naozajstná radosť nie je založená na našich okolnostiach, ale na radosti z toho, čo pre nás Pán Ježiš urobil na kríži, a že naše mená sú zapísané v knihe života.
Čo ďalej?
- Je v tvojom živote momentálne niečo, čo ti kradne radosť a potrebuješ to priniesť pod Kristov kríž? On je vždy pripravený.
- Ak ťa téma radosti zaujala, môžeš si prečítať aj článok od Kiky.
- Bible Project veľmi zaujímavo spracoval tému radosti v jednom zo svojich videí. Môžeš si ho pozrieť a potom použiť na skupinke alebo mládeži.
- A ak rád počúvaš podcasty, Bridgetown Church jednu časť venoval aj tejto téme. Nájdeš ho tu.
Fotografia: Jacqueline Munguía/Unsplash
