„Kto nájde ženu statočnú? Je omnoho cennejšia než perly. Srdce jej muža jej dôveruje, nebude mu chýbať zisk. Hospodári mu dobre, nie zle, po celý svoj život. Dbá o dostatok vlny a ľanu, vlastnými rukami s chuťou pracuje. Podobá sa lodiam kupcov, svoj chlieb priváža zďaleka. Vstáva ešte za noci, aby dala pokrm svojmu domu a príkazy svojim slúžkam. Vyhliadne si pole a kúpi ho, z ovocia svojich rúk vysádza vinicu. Bedrá si silou opáše a posilní si ramená. Okusuje, aké dobré je jej počínanie, jej lampa v noci nezhasína. Jej ruky siahajú po praslici, jej dlane sa chopia vretena. Svoju dlaň otvára chudobnému a k núdznemu svoje ruky vystiera. Nebojí sa o svoj dom, keď sneží, lebo všetci v dome majú po dva odevy. Narobila si prikrývky, jej odev je z jemného ľanu a purpuru. Jej manžel je známy v bránach, keď zasadá so staršími krajiny. Vyrába a predáva plátno, kupcom dodáva opasky. Sila a dôstojnosť sú jej odevom, s úsmevom sa díva na nastávajúci deň. Ústa otvára v múdrosti a na jazyku má láskavé poučenie. Dozerá na chod domácnosti a neje z chleba povaľačov. Keď vstanú jej synovia, blahorečia jej, aj jej muž ju zahŕňa pochvalou: Statočne si vedú mnohé ženy, ale ty ich všetky predstihneš! Pôvab je klamlivý a krása prchavá, ale žena, čo má bázeň pred Hospodinom, zasluhuje si chválu. Dajte jej z ovocia jej rúk, nech ju chvália v bránach jej skutky!“ (Prísl 31:10 – 31)

Úsek z biblického textu Príslovia 31 je asi najznámejším popisom Božej ženy. V mnohých z nás vyvoláva husiu kožu z faktu, že k nej máme veľmi ďaleko. Niektoré z nás ju vidia ako nedosiahnuteľný cieľ. Cítime sa pod tlakom, že nie sme dosť dobrými ženami. Verím však, že tento text sa v Biblii nenachádza s cieľom nás strašiť, prípadne konfrontovať s našou slabosťou tak hlboko, že sa v boji o svoj charakter vzdáme na polceste. Dokonca možno ešte pred začiatkom.

Naopak, ukrýva v sebe mnohé krásne črty, ktoré môžeme odkrývať, nechať sa nimi inšpirovať, cieľavedome sa pre nich rozhodovať a milostivým Bohom sa k nim nechať viesť.