„Všetko, čo hovorí Biblia je absolútne pravdivé.“

…Znamená to, že každý kresťan musí veriť, že svet bol stvorený za 6 dní?

„Boh Bibliu nediktoval. Použil si ľudí, ktorí písali zo svojho obmedzeného pohľadu a robili chyby.“

… Znamená to, že slová Izaiáša o Božom hneve v skutočnosti nie sú pravdivé?

Tieto výroky sú mätúce. Možno znejú rozumne, no keď začnete premýšľať nad ich aplikáciou, začne sa to značne komplikovať – voda je nejaká mútna, no od pravdy by sme čakali, že bude čistá, jasná. Pozrime sa dnes na tieto výroky a skúsme odkryť, čo leží pod nimi… a zistiť, čo k tomu Pán Boh hovorí.

Na slovíčko o slovíčku „chyba“

V prvom rade si musíme uvedomiť, že slovo „chyba“ nie je veľmi jasné. Keď vidíme hrúbku v diktáte, nazveme to „chybou“. Ale keď čítame poéziu, ktorá o krásnej žene hovorí ako o kvete, rozumieme, že to v skutočnosti nie je „chyba“. Autor používa metaforu. Ukázalo sa, že táto nejasnosť vo význame slova „chyba“ spôsobuje pri čítaní Biblie veľké problémy.

Problém č. 1: Biblia ako „bezchybná“

Na jednej strane spektra máme ultrafundamentalistov. Trvajú na tom, že Biblia je v originálnom jazyku úplne bezchybná a doslovne pravdivá. Ak Biblia hovorí, že potopa pokrývala celú zem, tak ju pokrývala. Ak hovorí, že slnko sa posunulo o dve hodiny dozadu, bolo to tak. Vnímajú, že je to dôležité pri akomkoľvek presvedčení ohľadom kresťanskej Biblie a kresťanského Boha.

Ale zámerom pre Bibliu je, že sa bude čítať vo všetkých kultúrach a obdobiach. Snažiť sa ju použiť ako vedeckú príručku 21. storočia je ako používať návod od auta na opravu práčky. [1] Čo je dobré pamätať si, je: „Nepýtaj sa otázky, na ktoré text nechce odpovedať.“ Môže byť zaujímavé popasovať sa s vedeckými otázkami, ale Božou prioritou nie sú. Biblia sa oveľa viac zaoberá večnými duchovnými pravdami ako fyzikálnou presnosťou.

Často sa stane, že si ľudia v snahe obhájiť Bibliu vo všetkých smeroch ako doslovne pravdivú nevšimnú hlavnú myšlienku textu. Napríklad zhromažďujú dôkazy o 6-dňovom stvorení (ktoré nevravím, že nie je pravdivé – hovorím len, že to nie je hlavná myšlienka Genezis 1 – 2) a nevšimnú si, že Boh zjavuje sám seba ako Trojicu, a teda aj vesmír ako od základov osobný. [2] Uniká im, že fyzický svet je dobrý skrze moc Božích slov.[3] Trvaním na obhajobe svojho uhla pohľadu si často zatvárajú oči pred hlbokými pravdami, ktoré Boh cez tieto texty zjavuje

Problém č. 2: Biblia s „chybami“

Na druhej strane tu máme ľudí, ktorí sa pozrú na Bibliu a vidia archeologické dôkazy, ktoré nie vždy pasujú, texty, ktorým hneď neporozumieme, a čísla, ktoré celkom nedávajú zmysel. 

„V Biblii sú chyby,“ povedia. „Je spoľahlivá na to, aby nás trénovala v pobožnosti a vystrojila nás na dobré skutky (2 Tim 3:16 – 17), ale to ju nerobí neomylnou.“

Uvedené tvrdenie ma vedie k opatrnosti, ale nemusím s ním nevyhnutne nesúhlasiť. Otázkou je, ako ďaleko sa tieto „chyby“ rozšíria. Čo bude zamietnuté ako „chyba“ a čo bude ponechané ako „spoľahlivé“? A kto o tom rozhodne?

Nedávno som počúvala jedného pastora, ktorý povedal, že celú Bibliu by sme mali čítať kristologicky – to znamená, že by sme mali vidieť, že celá Biblia je o Kristovi. S tým z celého srdca súhlasím. Jeho ďalšie tvrdenie však bolo, že ak vidíme niečo, čo sa nezhoduje s Kristom, vieme, že pôvodný autor to napísal chybne, pretože bol obmedzený svojou kultúrou a osobným pohľadom. Keďže v Kristovom živote nevidíme hnev (hovorí tento pastor), môžeme vedieť, že všetky pasáže, ktoré hovoria o Božom hneve, sú chybné.

Dokázala by som napísať celú sériu o tom, ako môžeme vidieť Boží hnev v Kristovom živote (najmä v jeho smrti na kríži), ale o tom tento príspevok nie je. V základe toho, ako tento pastor číta Bibliu, je jedna veľká chyba, ktorej sa mnohí z nás nevedomky dopúšťajú. Ide o to, ako odpovedáme na otázku: „Čo sa stane, keď sa moje chápanie a Biblia nezhodujú?“. Moja odpoveď na túto otázku znie: „Biblia vyhráva. Náš intelekt bol spolu s Adamom súčasťou pádu a naše uvažovanie nie je dokonalé. Biblia hovorí, že máme dôverovať Hospodinovi, a nie vlastnému rozumu. (Prís 3:5 – 6)“ Tento pastor však v podstate hovorí: „Keď v Biblii vidíte niečo, čo nedáva zmysel, môžete si byť istí, že je to chyba.“

Z jedného vreca

Aj keď sa zdá, že tieto perspektívy robia presne opačnú chybu, v skutočnosti je tá chyba rovnaká. Obe prichádzajú k Písmu s vlastným presvedčením a snažia sa ho pretlačiť mriežkou vlastného porozumenia. Sedia NAD Písmom a súdia ho, namiesto toho, aby si sadli POD neho a dovolili mu súdiť ich. Nie sú ochotné dôverovať, že Boh vo svojom Slove zjaví sám seba a tak kladú autoritu vlastného porozumenia nad autoritu Písma.

Smäd po Hospodinovi

Keď pristupujeme k Slovu, neprichádzame so skostnateným čierno-bielym videním a nežiadame od Biblie, aby sa mu prispôsobila. Neprichádzame so svojím pyšným intelektom, mysliac si, že môžeme zo Slova vykopávať čo je pravdivé. Pristupujeme k Slovu, lebo vieme, že zjavuje Božiu Osobu, a my máme hlad po Jeho bližšom poznaní. Pýtame sa Ho, ako nás chce formovať. Ak tam sú veci, ktorým nerozumieme, zápasíme s nimi a podriaďujeme sa ich autorite. Prichádzame k Slovu, pretože milujeme Boha a zúfalo ho túžime poznať, pretože veríme, že prostredníctvom svojho Slova nás môže formovať na svoj obraz a učiť nás milovať druhých.

Hospodinov zákon je dokonalý, občerstvuje dušu.

Hospodinovo rozhodnutie je spoľahlivé, neskúseného robí múdrym.

Hospodinove príkazy sú správne, srdce napĺňajú radosťou.

Hospodinov príkaz je jasný, očiam dáva svetlo.

Bázeň pred Hospodinom je čistá, zostáva naveky;

Hospodinove výroky sú pravdivé, všetky sú spravodlivé.

Žalm 19:8 – 10

Akékoľvek použitie týchto informácii má prebiehať s láskou, jemnosťou, trpezlivosťou a rešpektom.

[1]  Christopher Watkin, Thinking Through Creation: Genesis 1 and 2 as tools of cultural critique. (Philipsburg: P&R Publishing Company, 2017), elektronické vydanie, 90.

[2]  Watkin, Thinking Through Creation, 55.

[3]  Watkin, Thinking Through Creation, 120-129.

Fotografia: Kelly Sikkema/Unsplash