O službe v spoločenstve som sa naučila hlavne to, že sa nedá robiť bez spoločenstva.
Viem, asi to nie je veľmi hlboký začiatok článku, avšak verím, že sa dostaneme aj k hlbším veciam, ak ich očakávaš.
Najprv by som ti rada povedala niečo o sebe – obrátila som sa v prvom ročníku na výške, cez jednu spolužiačku, ktorá ma zavolala na mládež. Následne sa pre mňa stala veľmi blízkou sestrou, ktorá mi pomáhala prejsť cez prvé duchovné krízy, či odpovedať na otázky. Aj keď som bola nová vo viere a potrebovala som sa naučiť mnoho vecí (čítať Bibliu v prvom rade), veľmi som si na nej vážila, že ma brala ako rovnocennú v Kristovi.
Dnes som kresťankou 6 rokov a vediem mládež v zakladajúcom sa cirkevnom zbore, kde je spomínaná kamarátka manželkou pastora. Nemyslím si, že som “super talentovaná” alebo že by som viedla mládež len preto, že som kamoška s pastorom a jeho ženou. Myslím si, že som mala vytvorené veľmi dobré podmienky pre zakorenenie sa a zdravý rast v Kristovi. Vážim si, že od momentu, ako som prišla do kontaktu so spoločenstvom veriacich, bol niekto po mojom boku, kto sa mi venoval.
Ježiš je hlavou a my sme údy
Aj v známom biblickom verši z 1. listu Korinťanom 3:6 nám Pavol píše: “Ja som sadil, Apollo polieval, ale Boh dáva vzrast.” Tento verš nám ukazuje jednoduchý princíp toho, ako to funguje v cirkvi, v tele Kristovom, kde je Ježiš hlavou a my sme rôzne údy. Keď teda slúžime v spoločenstve, uvedomujme si dôležitosť našej pozície.
Možno nie si ten najspontánnejší alebo ukecaný človek, možno sa ti fakt nechce vodiť niekoho za ručičku, avšak chcem ťa povzbudiť, aby si sa nechal Bohom použiť tam, kde si. On miluje tie stratené ovečky, rovnako ako miloval teba a bol s tebou trpezlivý v začiatkoch. Úprimne, je s tebou trpezlivý stále.
Si súčasťou spoločenstva
Aj vám sa na mládeži stáva, že sa ľudia po skončení rýchlo zbalia a odídu, lebo sa ešte musia učiť alebo si ešte chcú robiť iný program? Otvárame svoje diáre a môžeme ľuďom hovoriť monológy o tom, akí sme zaneprázdnení. Chcela by som ťa však v láske, ako rovnocenný úd toho istého tela, povzbudiť a zároveň napomenúť – si súčasťou spoločenstva. Si výnimočný pre sadenie alebo polievanie. Nestrachuj sa, lebo o rast sa postará Boh.
Keď sa ja pozriem na svoj život a rast vo viere, som nekonečne vďačná Bohu, že postavil vedľa mňa ľudí, ktorí ma mentorovali. V našej dobe individualizmu totižto naozaj nechceme počuť, že na niečom potrebujeme zapracovať. Byť niekomu zúčtovateľným nie je práve tá najobľúbenenejšia pozícia.
Nechaj si slúžiť a slúž ďalej
V knihe Prísloví 27:17, sa píše: “Železo sa brúsi železom a jeden človek brúsi druhého.” Zamysli sa dnes či nežiješ vo svojom individuálnom svete. Pozývam ťa k tomu, aby si k sebe nechal niekoho preniknúť. Či už ako svojho mentora alebo naopak ako mladšieho vo viere, koho môžeš viesť, modliť sa zaňho a odovzdať mu niečo z toho, čo ťa Boh už naučil.
Ako vo všetkom, aj v tomto je dôležitá vyváženosť. Viesť sa v aute je skvelé, ale šoférovať to auto ti zrazu dáva z tej cesty úplne iný zážitok (či zodpovednosť navyše). Službu v spoločenstve by si teda nevedel ani ty robiť bez spoločenstva. Nechaj si slúžiť a slúž ďalej. Aby mohol Boh dávať vzrast tam kde niekto odvážny zasadil a niekto starostlivý polieval.
