Musím sa priznať, že učeníkovanie je niečo, čo sa ešte len začínam učiť a je to pre mňa dosť nové. Aj keď som o tom veľa počul a čítal, nikdy som nebol vedený k tomu, aby som to robil. Ale posledných niekoľko rokov som si uvedomil, že je to neoddeliteľná časť kresťanského života a bez nej vlastne nežijem autentický kresťanský život. Boli sme predsa povolaní činiť učeníkov a učiť ich zachovávať všetko, čo nás Ježiš naučil.
Posledné mesiace som tomuto začal venovať viac pozornosti. Dokonca som sa začal stretávať s jedným chalanom a čítame si spolu Bibliu. Ale dnes chcem hovoriť o ľuďoch, ktorí ma najviac ovplyvnili a čo som sa od nich naučil.
Moje mentorské vzory
Najväčší vplyv na môj život mala moja sestra. Dobre si pamätám to, ako viedla našu mládež a po večeroch sa ešte venovala mne. Vtedy sme hlbšie hovorili o tom, čo sme preberali na mládeži.
Každé ráno mávala stíšenie. Bol to jej svätý čas, v ktorom bola iba ona a Pán Boh. Vtedy sa do jej izby nevstupovalo, lebo sme vedeli, že pre ňu bol ten čas najdôležitejšou časťou jej dňa. Nikdy mi nemusela hovoriť, že je pre ňu Pán Boh dôležitý a že čas s Ním má prioritu, jej život tomu jasne nasvedčoval. Naučilo ma to, že nemôžeš dávať to, čo nemáš.
To, čo som na mojej sestre obdivoval, je, ako hlboko študovala Božie slovo. Ak niečomu nerozumela, tak to študovala a hľadala, kým nenašla konzistentnú a dobrú odpoveď. Neuspokojila sa s jednoduchými odpoveďami. Ak chceš slúžiť, neexistujú skratky, ty musíš žiť s Bohom, musíš Ho milovať a čerpať z Neho.
Okrem toho, že sme trávili veľa času spolu na mládeži, usilovala sa o to, aby sme boli spolu aj mimo oficiálnych stretnutí v kostole. Niekoľkokrát sme mali spoločné prespávačky, robili sme si spoločnú večeru, pozerali filmy, hrali hry a budovali vzťahy.
Posledná veľmi dôležitá vec, ktorú moja sestra robila, je, že hneď od začiatku pracovala na tom, aby túto službu mohla raz niekomu odovzdať. Aj keď nás mala rada, vedela, že nebude viesť našu mládež po celý svoj život. Uvedomovala si, že musí viesť tak, aby to niekto po nej vedel prevziať. Po asi 3 – 4 rokoch práce so mnou mi odovzdala vedenie mládeže v našom zbore. Toto všetko ma naučila moja sestra.
Druhý človek, ktorý sa mi venoval a bol veľkým vplyvom na môj život, bol Denis. Je to môj kamarát zo strednej školy a teraz aj manžel mojej sestry. Ešte stále si veľmi dobre pamätám, ako to celé začalo. Skončilo leto a bol to prvý večer na intráku. Zistil som, na akej izbe bude Denis bývať a išiel som za ním. Keď sme sa stretli, povedal mi, že chce začať skupinku na intráku a chce, aby sa kresťania, ktorí sú na intráku, spojili, modlili sa spolu a boli svetlom pre ľudí, ktorí boli okolo nás. S radosťou som prijal jeho pozvanie a žili sme kresťanský život spolu, boli sme parťáci. Začali sme sa modlievať verejne pred jedlom a aj keď sa nám ľudia smiali, bolo nám to jedno, lebo takto sme rástli. Jeden moment, na ktorý nezabudnem, bol, keď na mňa raz Denis zareagoval celkom rázne a tvrdo. Zabolelo to, ale to, čo mi z toho utkvelo ešte viac, je to, že prišiel za mnou a ospravedlnil sa. Pamätám si jeho zraniteľnosť a ochotu si priznať svoju chybu a ospravedlniť sa. Po tomto bol náš vzťah ešte silnejší.
Posledný človek, ktorého tu chcem spomenúť, je môj najlepší kamarát Rišo. Je to človek, ktorý žije život učeníka a učeníkuje iných. To, v čom je Rišo veľmi dobrý, je pozývanie ľudí do spoločenstva a trávenie veľa spoločného času. Rišo trávi nespočetné hodiny tak, že cestuje po Slovensku za prácou, stretáva sa s mnohými inšpiratívnymi ľuďmi a má mnoho možností zažiť nejaké dobrodružstvo. Skoro vždy si zoberie na tieto cesty niekoho, s kým trávi čas v debatách, spoločnom zdieľaní a budovaní kamarátstiev. Vďaka tomuto je dnes veľa mladých mužov bližšie ku Kristovi ako boli predtým.
Čo som sa naučil od ľudí, ktorí ovplyvnili môj život
- Tvoj život vedúceho musí jasne ukazovať na to, čo je naozaj dôležité.
- Nemôžeš dať to, čo nemáš.
- Osobná svätosť je základ.
- Veď príkladom toho, že sa nebudeš uspokojovať s ľahkými odpoveďami, študuj hlboko a stále.
- Ľudí priťahuje to, že máš na nich a na ich otázky čas.
- Daj si pozor, ako zareaguješ na svojho učeníka, keď vidíš, že sa mu niečo nedarí alebo že dokonca spravil niečo, čo je zjavne hriechom.
- Buď transparentný pred ľuďmi, ktorých vedieš. Potrebujú vidieť, že si človek, ktorý žije s Bohom, ale zároveň robí aj chyby, za ktoré sa vie ospravedlniť a byť pokorný.
- Modli sa často a veľa za človeka, ktorého ti Pán Boh zveril, lebo on je ten, ktorý mení jeho srdce nie ty.
- Ak ľudia po čase strávenom s tebou budú čo i len o krok bližšie ku Kristovi, splnil si svoju úlohu.
- V konečnom dôsledku je tá osoba učeníkom Ježiša Krista, vždy ich nasmeruj ku Kristovi a buď ochotný ich pustiť, keď uvidíš, že je na to čas.
- Neboj sa ukázať, že niečo nevieš, niekedy je v pohode aj uprostred toho, ako niekomu slúžiš, otvoriť si internet a nájsť odpoveď, otvoriť si biblický komentár a hľadať odpoveď. Nejde o to, aby sme všetko vedeli, ale aby sme im ukázali, že všetci sa učíme a sme stále na ceste rastu.
- Jedlo, spoločný čas pri hrách, káve alebo čaji sú silným nástrojom na budovanie učeníckych vzťahov.
Nie je vždy ľahké pustiť niekoho do našich životov a pozvať ho, aby spoločne s nami nasledoval Ježiša, ale je to presne to, k čomu nás Ježiš pozval. On vedel, že spoločne povzbudzovanie na ceste za ním a život odžitý spolu ma neuveriteľnú hodnotu. Prajem vám, aby ste zobrali niekoho so sebou na svoju cestu za Kristom.
Fotografia: Jon Tyson/Unsplash
