Šabat (inak aj sabat, po slovensky sobota) je židovský sviatočný deň odpočinku praktizovaný v judaizme aj kresťanstve. Slovo „šabat“ má svoj pôvod v hebrejčine a doslovne znamená „prestať“. Je dňom zastavenia sa a upriamenia pozornosti na Boha, samotného Stvoriteľa a pôvodcu šabatu. Židia tento sviatok dodržiavajú od piatkového západu slnka až do súmraku nasledujúceho dňa. Toto časové rozpätie odkazuje na príbeh stvorenia sveta v knihe Genezis.
Tento sviatok však nie je iba dňom, kedy ľudia prestávajú pracovať a odpočívajú. Boh šabatu dáva väčší rozmer, neskôr nám ho pripomína aj sám Ježiš v evanjeliách. Biblia vo svojom začiatku hovorí o šiestich dňoch stvorenia sveta, kedy Boh neúnavne tvoril svet do svojej dokonalosti.
Siedmy deň opisuje Biblia nasledovne: „Siedmeho dňa Boh dokončil svoje dielo, ktoré konal, a v siedmy deň si Boh odpočinul od všetkého, čo utvoril. Boh požehnal siedmy deň a posvätil ho, lebo v ten deň Boh prestal vykonávať celé svoje stvoriteľské dielo, ktoré utvoril.“ (Gn 2:2 – 3). Boh šabat „požehnal“ a neskôr aj „posvätil“. Pre Židov táto posvätnosť šabatu znamenala ich zjednotenie a pripomenutie večnej zmluvy s Bohom.
Šabat ako Božie prikázanie
V knihe Exodus čítame, ako Izraeliti opustili Egypt a po čase sa utáborili na Sinajskej púšti. Vtedy Hospodin zostúpil na vrch Sinaj a zavolal si tam Mojžiša, aby mu odovzdal nové prikázania, podľa ktorých mal národ žiť. Jedno z týchto desiatich prikázaní bolo aj svätenie sobotného dňa. „Pamätaj na sobotný deň, že ho máš svätiť! Šesť dní budeš pracovať a konať všetku svoju prácu. Siedmy deň je sobota pre Hospodina, tvojho Boha. Nebudeš konať nijakú prácu ani ty, ani tvoj syn, ani tvoja dcéra, ani tvoj sluha, ani tvoja slúžka, ani tvoj dobytok, ani cudzinec, ktorý je v tvojich bránach. Veď Hospodin za šesť dní utvoril nebo a zem, more a všetko čo je v nich, a v siedmy deň odpočíval. Preto Hospodin požehnal sobotný deň a posvätil ho.“ (Ex 20:8 – 11).
Hospodin Boh zdôrazňuje pre národ, že majú pamätať na sobotný deň, keďže dovtedy pre nich každodenná práca v otroctve bola normálom. Zároveň hovorí, že sobotný deň je dňom „pre Hospodina“. Nie je teda iba o odpočinku, ale aj o duchovnej regenerácii v Božej prítomnosti. John Mark Comer vo svojej knihe Neúprosné nie zhonu vyzdvihuje fakt, že šabat je vlastne jedinou duchovnou disciplínou explicitne zahrnutou v Desatore a zároveň je jediným prikázaním, ktoré zahŕňa vysvetlenie. Pri sabate sa Boh vracia k príbehu stvorenia a pozýva ľudí vstúpiť do „rytmu milosti“.
Praktizovanie šabatu
Prísnosť dodržiavania šabatu sa v priebehu rokov aj naprieč kultúrami líšila. V makabejských časoch (2. st. p. n. l.) bolo dodržiavanie soboty také prísne, že sa Židia nechali v ten deň radšej zabiť, než aby sa chopili zbraní, aby sa bránili. Židia sú povinní dodržiavať šabat vo svojich domoch a v synagóge. Tento deň sa zdržiavajú hocakej fyzickej práce. Biblický zákaz práce v sobotu, hoci nikdy nie je jasne definovaný, zahŕňa činnosti ako pečenie a varenie, cestovanie, zapaľovanie ohňa, zbieranie dreva, nákup a predaj a prenášanie bremien z jednej oblasti do druhej.
V piatok večer žena v dome zapaľuje biele sobotné sviece a vyslovuje požehnanie šabatu (tak isto aj nasledujúci deň pred raňajkami). Po požehnaní nasleduje umývanie rúk a lámanie chleba, pričom pred lámača chleba sa kladú dva bochníky, ktoré pripomínajú chlieb, ktorý dal Hospodin Izraelitom na dva dni: „Pozrite, Hospodin vám dal sobotu. Preto vám v šiesty deň dáva chlieb na dva dni. Každý nech zostane tam, kde je. V siedmy deň nech nikto nevychádza zo svojho miesta!“ Ľud teda v siedmy deň odpočíval.“ (Ex 16:29 – 30).
Zvyšný čas venujú Židia oddychu či štúdiu Písma. Sobotná bohoslužba je sprevádzaná čítaním z Tóry (piatich kníh Mojžišových). Po bohoslužbe nasledujú sviatočné sobotné jedlá, ktorých je dohromady tri. Po večernej bohoslužbe Židia uzatvárajú šabat požehnaním. Havdala je špeciálne požehnanie, ktorým si Židia pripomínajú oddelenosť šabatu od všedných dní a ním aj uzatvárajú sviatočný sobotný deň.
Šabat ako cesta
Aby sme vystúpili z kolotoča uponáhľaného života, potrebujeme spomaliť, aby sme mohli zaostriť. Potrebujeme vyhradený čas, kedy zameriame našu pozornosť, srdce a myseľ späť na pôvodcu nášho bytia a stvorenstva – na Boha. Vráťme sa teda na počiatok, do knihy Genesis. Po tom, čo „boli dokončené nebesia, zem i všetky ich zástupy“ (Gn 2:1), Božie dielo bolo hotové a Boh oddychoval. Zastavme sa hneď tu – ak oddychoval Boh, prečo by sme nemuseli aj my? Hospodin Boh požehnal tento deň a oddelil ho od všetkých ostatných. Na rozdiel od iných náboženstiev, kde bohovia zvyčajne posvätili nejaké miesto, napríklad chrám, kresťanský Boh posvätil čas, konkrétne sobotný deň. Práve preto je deň šabatu svätý a oddelený. Je iný ako zvyšných šesť dní.
Neskôr v knihe Exodus je šabat daný ako jedno z desiatich prikázaní. Ako jediné obsahuje aj vysvetlenie toho, prečo vlastne máme tento deň svätiť. No aj napriek tomu, že je zo všetkých prikázaní najdlhšie, je mu častokrát prikladaná asi najmenšia vážnosť. Väčšine z nás sa darí zachovávať prikázania ako „Nezabiješ!“ (Ex 20:13), alebo „Cti svojho otca a svoju matku…“ (Ex 20:12). Ale prikázanie, ktoré môžeme opísať až ako „príjemné“ a ktoré je darom od Boha, dávame do úzadia.
Šabat má byť dňom „…pre Hospodina, tvojho Boha.“ (Ex 20:10). Boh nám skrze neho ponúka zažívať Jeho blízkosť. Opisuje sa ako náš Boh, ktorý je nám blízko. Ďalej toto prikázanie hovorí: „…Nebudeš konať nijakú prácu ani ty, ani tvoj syn, ani tvoja dcéra, ani tvoj sluha, ani tvoja slúžka, ani tvoj dobytok, ani cudzinec, ktorý je v tvojich bránach.“ (Ex 20:10). Šabat neznamená prestať vykonávať nejakú prácu, prísť domov a začať ju robiť znova, ale z pohodlia domova.
Na druhej strane ale znamená aj zastaviť chcenie, ktoré nás rozrušuje. Či už je to nakupovanie, Netflix, neustále kontrolovanie notifikácií atď. Šabat znamená úplne prestať, zastaviť sa, vytrhnúť sa z kolobehu práce a povinností a zamerať svoju pozornosť nanovo, ako to opisuje List Filipanom 4:8: „Napokon, bratia, upriamte svoju myseľ na všetko, čo je pravdivé, čestné, spravodlivé, čisté, láskyhodné a úctyhodné, to, čo je cnostné a chvályhodné.“
Ježiš a šabat
Kto by mohol lepšie poukázať na skutočný význam šabatu, ak nie jeho samotný tvorca – Ježiš. V Evanjeliu podľa Marka je opísaný príbeh jednej soboty, kedy Ježiš trávil čas so svojimi učeníkmi. V ten deň prechádzali cez obilné pole a učeníci si začali trhať klasy. Nebola by z toho žiadna dráma, keby sa v tam v tom momente nezjavili aj farizeji. „Farizeji mu hovorili: „Pozri, robia v sobotu, čo nie je dovolené.“ (Mk 2:24).
No Ježiš v tom momente našiel príležitosť múdro a s láskou ich napomenúť a poukázať na skutočný význam soboty: „I povedal im: „Sobota bola ustanovená pre človeka, a nie človek pre sobotu!“ (Mk 2:27). Ježiš videl do sŕdc farizejov a ako sobotný deň bol pre nich iba záležitosťou zákonníctva. Farizeji totiž vôbec nepochopili jeho pravý význam. Šabat má moc dávať život, obnovovať a zbližovať s Otcom. A ak Ježiš, ktorý bol Bohom, praktizoval šabat a vnímal jeho dôležitosť, prečo by sme nemali my?
A čo ja z toho mám?
Zatiaľ to vyzerá tak, že šabat je len jeden deň v týždni, kedy nemusíme riešiť starosti bežného týždňa a môžeme na chvíľu vypnúť a skúsiť sa znovu zamerať na Boha. Lenže Comer to vidí trochu inak: „Šabat je však viac než len deň; je to spôsob bytia vo svete. Je to duch pokoja, ktorý je ovocím celotýždenného zotrvávania v prítomnosti milujúceho Otca.“ Nie je to len deň, je to spôsob bytia. Má to byť deň, ktorý je súčasťou nášho životného rytmu.
Boh nám nedal deň šabatu len ako zákon či prikázanie, ale dal nám ho ako požehnanie a pozvanie. Je to deň, cez ktorý chce Boh do našich sŕdc vnášať spokojnosť, naplnenosť, pokoj a radosť. Otvára oči veciam, ktorým bežne nevenujeme pozornosť a dáva nám príležitosť žiť plnší život, kde aj tie najmenšie detaily sa začnú stávať požehnaním. Možno to bude zvuk dažďa na streche, spev vtákov, vôňa novej knihy, chuť kvalitného jedla alebo objatie tvojho najlepšieho priateľa.
Lebo vďačnosti nikdy nie je dosť
Deň šabatu nám dáva priestor nielen si vychutnávať a rozjímať nad prítomným momentom, ale ponúka aj čas obzrieť sa späť. Dáva nám priestor zhodnotiť predošlých šesť dní a vnímať radosti, požehnania, výzvy ale aj ťažkosti, ktorým sme čelili. Sám starogrécky filozof Sokrates povedal: „Život, ktorý nie je podrobený skúmaniu nemá cenu žiť.“ Šabat nás učí praktizovať vďačnosť a spokojnosť a učí nás ceniť si veci, ktorými nás Boh obdaril a požehnal. Vytvára čas premýšľať nad vecami, čo sme urobili alebo neurobili, či to bolo dobré alebo zlé, a dáva nám priestor si premyslieť, čo s tým ďalej spravíme.
Šabat je perfektným časom na to praktizovať spokojnosť. Pretože ak nie sme spokojní, je veľká pravdepodobnosť, že nevieme alebo neznášame oddychovať, pretože jediný čas, kedy sa cítime byť sami sebou je, keď robíme nejakú prácu. Boh nás pozýva do tohto času, aby život nabral každý týždeň nový rozmer. Aby sme skrze šabat vedeli vnímať dokonalosť každého momentu stvorenia, ktorý ku koncu vedie k samotnému Stvoriteľovi.
