Keď Kráľ Šalamún povedal: „Márnosť nad márnosť… všetko je len márnosť„, mal len zlý deň, alebo naozaj hovoril životnú pravdu? (Kazateľ 1)
Nedávno som sa rozprával s mladým slobodným človekom, ktorý vyjadril podobný životný pocit. Vravel: “Prestal som robiť všetky veci, na ktoré sa necítim. Rozhodol som sa robiť len tie veci, ktoré sám chcem.” Bolo to hlboko úprimné priznanie. Ak by sme boli úprimní aj my, zrejme sa tak niekedy tiež cítime. Keď nás zahalí ten temný mrak, ktorý nám našepkáva, že na ničom z toho, čo robíme, v skutočnosti nezáleží. Že len márnime čas, ba čo viac, že márnime celý svoj život. Takto môžeme rýchlo skončiť v špirále, ktorá sa zvažuje k temnote, beznádeji, nedostatku motivácie či depresii.
Kde je teda pravda? Je tento život a všetko, čo robíme, beznádejné a zbytočné? Má cenu nútiť sa pracovať, dosiahnuť niečo, obetovať, dávať a potom zase všetko odznova? Tu je zopár myšlienok, ktoré mi pri uvažovaní nad týmto problémom napadli.
Život je zlomený
Boh sa už pokúsil objasniť, že hriech naozaj pokazil jeho dokonalý plán a urobil v systéme tohto sveta zmätok (Gn 3:13 – 19). Je to výzva, uvedomiť si, až ako veľmi je všetko pokazené. A je to vlastne súčasťou skľučujúcej reality – keď nájdeme ďalšiu, doteraz nepoznanú oblasť stroskotania. Môže to byť človek, ktorý odhalí svoj zlomený charakter tým, že urobí niečo nemysliteľné, čo zničí priateľstvo, manželstvo alebo obchodnú zmluvu.
Alebo to môže byť naša vlastná obmedzenosť študovať tak, ako by sme mali, alebo si pamätať fakty, alebo sledovať náš dlhý zoznam akademických úloh. Alebo ešte horšie, ak sa nám podarí byť akademicky zodpovedný, ale učiteľ sa obráti proti nám. Alebo nás nemá rád z nejakého náhodného dôvodu a rozhodne sa nám dať zlú známku len z osobných, nelogických dôvodov.
Alebo niekto prejde cez stopku a narazí do nášho auta. Alebo nám prívalový dážď zaplaví dom. Alebo nám zlodej ukradne notebook. Alebo nám rakovina zabije blízkeho človeka. Alebo do našej krajiny vtrhne tyran. Mohol by som spísať dlhý, dlhý, dlhý zoznam. Čo je vlastne presne to, čo urobil Šalamún.
Musíme v ňom žiť
Pre Boha to musí byť veľmi ťažké, keď sleduje, ako to, čo chcel, aby bolo absolútne dokonalé, funguje tak strašne nedokonalo. Keď musel Ježiš čeliť tomu, čo smrť urobila jeho priateľovi Lazarovi, rozplakal sa (Jn 11:35). Nikto z nás nemá na výber. Všetci musíme žiť v tomto zlomenom svete. A neverím, že by bol niekto niekedy od dôsledkov tejto zlomenosti oslobodený.
Všetci musíme znášať divoké búrky, záplavy, hurikány, tornáda, zemetrasenia, suchá, požiare, horúčavy, snehové búrky. Len nedávno sme prežili nepredstaviteľnú pandémiu COVIDu. Nehovoriac o bežných chorobách, ktoré človeka robia nevládnym, spôsobujú frustráciu a bolesť. Burina nikdy neprestane rásť. Topánky sa nikdy neprestanú opotrebovávať. Naše telá budú vždy slabnúť a slabnúť až do konca. Škola nebude fér. Dane budú stále vyššie. Priateľstvá nebudú trvať večne, ani manželstvá, ani hudobné skupiny či politické strany. Budeme musieť zvládnuť konflikt, odpustiť lož, prijať zlyhanie, cítiť sa neúplní. Vždy budeme potrebovať lekára, políciu a súdy. Vždy budeme musieť zamykať dvere, počítač a bicykle. Budeme musieť kosiť trávu, umývať auto, upratovať dom a čistiť si zuby.
Takže očakávať, že by sme naozaj robili IBA tie veci, na ktoré práve máme chuť, nie je realistickým očakávaním pre dlhšie časové obdobie. Je to možné? Áno. Vhodné? Nie. Pretože ak sa rozhodneme, že nebudeme robiť to, na čo sa práve necítime, vedie to k oveľa horším stavom – prepadnutiu v škole, zhnitým zubom, zarastenej záhrade, špinavému domu, absencii priateľov, k obezite, chudobe a tak ďalej a tak ďalej.
Schopnosť prežiť
Vyzerá to teda tak, že sme uviazli. Sme nútení robiť veci, do ktorých sa nám nechce. Je to jednoducho súčasť tohto života. Ale nemôže to byť aj o tom, že koreňom problému sú v skutočnosti DOBRÉ alebo ZLÉ dôvody za tým, na čo nemáme chuť?
Asi najlepším vzorom v tom je Ten, ktorý sa vzdal nepredstaviteľne dokonalého života a vymenil ho za skutočne zlý život. Bol to Ježiš. Rozhodol sa splniť mimoriadne ťažké úlohy, ktoré ale mali dobré dôvody. Dôvody, ktoré Mu dávali silu, radosť a zmysel aj v tých najtemnejších skúškach.
Ak slúžime v nejakom mládežníckom tíme, je to podobné – bude si to vyžadovať určitú obeť. Preto by za tým mal byť dobrý dôvod.
Predstavte si, napríklad, že jediným dôvodom, prečo je niekto v mládežníckom tíme, by bolo, že to robil jeho starší súrodenec. A všetci ho za to obdivovali. Je to dobrá duchovná služba so slabým dôvodom. A nakoniec, keď nastane čas obetovať niečo, slabý dôvod zrejme nebude veľmi motivujúci. Hoci musím podotknúť, že je oveľa lepšie urobiť niečo, čo sa nám nechce, zo zlého dôvodu, ako neurobiť vôbec nič. To druhé je oveľa väčšia katastrofa!
Zlé dôvody, aby sme robili to, na čo nemáme chuť
- Niekto v nás spôsobil pocit viny za to, že to nerobíme.
- Namiesto toho, aby sme verili a nasledovali svoje vlastné hodnoty, snažíme sa byť ako niekto iný.
- Snažíme sa získať uznanie nejakej osoby. (Boha, vedúceho, rodičov,…).
- Nedokážeme povedať nie. A tak skončíme s úlohami, ktoré sme mali odmietnuť.
- Robia to všetci ostatní.
DOBRÉ dôvody, aby sme robili to, na čo nemáme chuť
- Chápeme pravú hodnotu niečoho. (Čítanie Biblie, aby som sa naučil Božie zásady, práca, aby som podporil svoje vzdelanie alebo rodinu).
- Bude to skutočne prospešné pre niekoho iného.
- Je to správna vec, ktorú podľa Božích zásad máme robiť.
- Pomôže nám to stať sa charakterným, zásadovým a silným človekom.
- Aby sa tento zlomený svet stal lepšie zvládnuteľným miestom, kde nevládne chaos a neporiadok.
Ale povedzme si pravdu. Všetci sa nechávame vtiahnuť do vecí, ktoré sa nám robiť nechce. A každý sa môže cítiť vyhorený, ak má príliš veľa vecí, ktoré robí z nesprávnych dôvodov. Preto môže byť neustálym bojom udržať zoznam „zlých dôvodov“ krátky a zoznam „dobrých dôvodov“ markantný. Možno to bola časť toho, čo mal kráľ Šalamún na mysli, keď napísal, čo napísal.
Dokonca aj zvládanie zoznamu „dobrých dôvodov“ sa môže niekedy zdať beznádejné. Avšak alternatívy nie sú veľmi príťažlivé.
Fotografia: Adrian Swancar/Unsplash