8/11. Richard hovorí o tom, že cirkev je nemocnicou pre tých, ktorí trpia, nie múzeom pre svätých. Zdieľa svoju osobnú skúsenosť s vplyvom hriechu a bolestí, ktoré prežíval, a vyzýva ľudí, aby sa nebáli priznať svoje slabosti a hriechy pred Bohom.
Vo svojom vyučovaní poukazuje na to, že Boh nás miluje aj v našich slabostiach, a vyzýva k úprimnej sebareflexii a odovzdaniu svojich zápasov Bohu, čo sme ukázali symbolicky gestom zničenia modiel v skartovačke a prijatím prsteňa ako znamenia nového začiatku.
Táto téma je pozvaním k úprimnému a otvorenému vzťahu s Bohom, ktorý nás čaká s otvorenou náručou, nezávisle od našich chýb. Na záver Rišo cituje báseň Milana Rufusa o prázdnote života bez Boha, pozývajúc ľudí k uzdraveniu v Božej náruči.
Video
Brožúra
Ak si chceš stiahnuť konferečnú brožúru s bonusovými poznámkami, alebo mať miesto na zaznamenanie svojich pozorovaní, môžeš to urobiť po kliknutí na nasledujúci odkaz:
