Posledný článok s nápadmi ku dňu otcov sme zakončili otázkami o tvojej obľúbenej spomienke s otcom a nebeským Otcom. Túto otázku sme položili aj niekoľkým ľuďom z Tréningového centra Kompas. Tu sú ich odpovede:
Daniel Harčar, táborová služba
„Tých spomienok na čas s Bohom Otcom je naozaj mnoho.
Pamätám si, ako som chodieval neskoro večer behávať vonku. Na jednej ulici, po ktorej som stále prebehol, bola pokazená pouličná lampa, ktorá občas svietila a inokedy nie. Raz večer pred behom som premýšľal, či dostávam od Boha aj nadprirodzené odpovede. Zdalo sa mi, že nie. No tiež som si uvedomil, že sa vlastne Boha ani nepýtam otázky, na ktoré mi vie dať jasnú odpoveď.
Pred týmto behom som si povedal, že sa chcem Boha pýtať a chcem počúvať Jeho odpoveď. Preto som sa rozhodol opýtať otázku, na ktorú som vlastne už vedel aj odpoveď. „Bože, skutočne ma miluješ? Ale naozaj vážne ma miluješ? Chcem počuť Tvoju odpoveď.“ A v tom momente, pri mojom behu tmavou ulicou, sa rozžiarilo svetlo pokazenej pouličnej lampy. A mne to vtedy stačilo.
Bežal som okolo tej lampy ešte mnohokrát a vždy som si rád pripomínal, že môj nebeský Otec ma skutočne miluje.“
Dia Chvojková, KPM tím
„Asi nemám konkrétne jednu spomienku/jeden moment s Otcom, pamätám si však aký meniaci bol moment, kedy som pochopila, že to, aký je môj otec tu na zemi, nie je vôbec podobné tomu, aký je môj nebeský Otec, a ako to potom požehnalo môj život.
Mohla som začať vnímať mužov – otcov v mojom okolí, ktorí robia veci dobre/najlepšie, ako vedia a ako sa vďaka nim môžem učiť nové veci, ktorým som doteraz nerozumela. Odvtedy som mala možnosť poznať to, prečo máme otcov na tejto zemi a že je to úplne iný druh lásky a starostlivosti ako ten od mamky.“
Timo Máhrik, riaditeľ TCKompas
„Jednou z mojich radostných spomienok na ocka z detstva je určite hra „Na kráľa!“. Hra, ktorá mala jasný začiatok a koniec, mala jednoduchú pointu: všetky 3 deti sme sa vrhli na ocka s cieľom dostať ho na lopatky. Maminka stála obďaleč, alebo chystala nejaký zákusok, a hlavne, fandila nám.
Keďže všetci traja sme štekliví, ockova najúčinnejšia obrana bola štekliť nás. My sme útočili, ocko kričal a tváril sa, že je pre neho namáhavé brániť sa. Keď už hrozilo, že by skončil na lopatkách, začal nás štekliť, my sme sa rozosmiali a odskočili od neho. Po upokojení prišla ďalšia „vlna“ útoku. Zväčša nás ocko nechal vyhrať 😀 Zvalil sa na chrbát a zvolal: „Už nevládzem!“ Či to povedal naschvál, alebo sme ho naozaj premohli, sa nikdy nedozvieme.
Rád spomínam na čas, kedy sme mohli byť všetci spolu, hádzali sme po sebe vankúše, smiali sme sa, kričali, snažili sa premôcť niekoho oveľa silnejšieho. Čas, kedy ocko nemal na sebe „oblečenú“ pracovnú identitu, ale identitu bezpodmienečne milujúceho rodiča. Bol to čas, kedy sme na asi 30 minút existovali iba my, spôsobom, akým nás nikto iný nikdy nezažil.“
Ivka Polláková, POINT online
„Veľa príjemných spomienok na nášho tatka mám, paradoxne, z období, keď som ako dieťa musela chorá ležať v posteli. Je typ, ktorý sa v kuchyni veľa nenazvŕta, ale vtedy mi varil skvelý čaj, nosil nakrájané ovocie či komiksy Káčera Donalda, aby pre mňa ten čas urobil príjemnejším.
Určite mám aj veľa veselších spomienok, ale myslím, že práve táto jeho starostlivosť a ochota ísť pre mňa v ťažkostiach extra míľu (niekedy i dve, ale to je iný príbeh) spôsobila, že oveľa ľahšie dokážem dôverovať nebeskému Otcovi a vnímať Jeho starostlivosť, aj keď sú okolnosti nepriaznivé.“
Baška Benešová, POINT online
„Moja najobľúbenejšia príhoda s nebeským Ockom sa stala v roku 2019. Dlhšie som mala pocit, že sa Pánu Bohu nejako vzďaľujem. To leto som išla na camp v Leviciach a jednou z mojich zodpovedností bola téma o Bohu Otcovi. Veľmi som sa na ňu tešila, ale zároveň som sa trochu bála, pretože sme tam mali študentov, ktorí nedávno prišli o pozemského ocka, alebo ho ani nikdy nestretli. Večer mojej témy som sa modlila a prosila Pána Boha, aby som tých študentov mohla aspoň na chvíľu vidieť tak, ako ich vidí On a cítila aspoň záblesk lásky, ktorú cíti On. Pozerala som sa cez okno na tínedžerov, ktorí tam s nami boli, a zrazu ma úplne premohla láska ku každému z nich. A tiež túžba, aby mohli zažiť to, akú lásku k nim má. Ten večer som hovorila o Bohu Otcovi a videla, ako prehováral do sŕdc, hlavne toho môjho.“
„Môjho tatka mám veľmi rada, mám s ním viaceré krásne príhody a mohla by som o tom písať veľa. Môj nevlastný ocko prišiel do nášho života pred 17 rokmi a keď som bola staršia, začala som si uvedomovať, do akej neľahkej situácie musel odvážne vkročiť: stať sa ockovským vzorom 11-ročného dievčatka. Táto rola znamenala každodenné veci: nosiť ma do školy, pripraviť mi desiatu alebo pomôcť mi s úlohami. Znamenala však aj veľké veci, ktoré si možno sám neuvedomoval: byť vzorom muža, otca, manžela (a mohla som pozorovať kresťanské manželstvo a to, ako s mojou mamkou fungujú) aj byť pri neľahkých veciach v živote. Čím som staršia, tým si viac všímam jeho prejavy lásky a ďakujem Otcovi, že aj môj nevlastný ocko sa stal súčasťou môjho príbehu.“
Otázka pre teba
A čo tvoja obľúbená spomienka s otcom alebo nebeským Otcom? Podelíš sa o ňu?
