Pokračujeme v sérii o tom, ako môžeme viesť mládežníkov ku chválam. Dnes viac aj o tom, kedy a ako môžeme chváliť.
V predchádzajúcom článku sme ti predstavili prvú časť práce od Elizabet Rachel Elijaš, ktorú vytvorila v rámci záverečnej práce v Škole pre pracovníkov s mládežou. Pozreli sme sa na to, čo to chvála je, prečo by sme mali chváliť a aj to, ako môže uctievanie posilniť vieru a komunitu. Prečítaj si viac:
Kedy máme chváliť?
Kedy je najsprávnejší moment chváliť Boha? V Biblii je uvedených mnoho príkladov a rôznych situácií, kde môžeme vidieť, ako Boží ľud chválil Boha. Tieto príbehy nás môžu učiť a inšpirovať k tomu, v akých rôznorodých situáciách môžeme aj my sami vedieť chváliť Boha.
Chvála nie je ohraničená časom a priestorom. V 16. kapitole Skutkov môžeme vidieť Pavla a Silasa, ktorí boli uväznení vo väzení. Hladní, zbití, priviazaní putami o zem, ale napriek tomu ich o polnoci vidíme, že sa modlili a spievali žalmy Bohu. Vidíme Božích služobníkov, ktorí aj v najnepriaznivejších momentoch dávajú chválu Bohu. Tento samotný príklad nám poukazuje na to, že neexistuje moment, kedy by sme nemohli chváliť Boha. Poukazuje na to, že aj keď sa nachádzame v tých najhorších situáciách a momentoch, nejde o nás, ale o Boha, a preto Ho aj vtedy môžeme chváliť.
Pri chválach sa prejavuje Jeho sila a sláva. Chvála prináša Božiu pomoc. Sám Dávid v 34. žalme poukazuje na neohraničený čas chválenia, hovorí:” Zvelebovať budem Hospodina v každom čase, ústami ho budem ustavične chváliť.” Chválenie nemá hranice a nemá svoju presnú formu. 1Kor 6:19 – 20 nám hovorí o tom, že naše telo je chrámom Svätého Ducha, ktorý v nás prebýva. Tento verš nám poukazuje na to, že naozaj môžeme chváliť kedykoľvek a kdekoľvek, tam, kde naše srdce bije.
Priestor na hlbšie premýšľanie
Keď riešime otázku, kedy je vhodné dať chvály na mládeži, nemáme to presne stanovené. Môžeme si vytvoriť nejakú štruktúru, možno mať nejaký zoznam piesní, pripravený aranžmán, ako sa budú spievať piesne, ale je dôležitejšie nechať priestor na pôsobenie Ducha Svätého. Keď počas chvál cítime, že sme volaní pozývať ľudí do modlitieb, urobme to. Nechajme priestor pre Boha, nech môže pracovať a formovať srdcia nás a našich mládežníkov. Iba vtedy môžeme skutočne chváliť Boha.
Keď vedieme a povzbudzujeme mládežníkov vo chválení Boha, môžeme im pripomínať dôležitosť, že aj keď sa nám úplne nechce, aj keď nemáme dosť síl, aj tak máme a môžeme prichádzať k Nemu. Môžeme upriamiť pozornosť na to, že už len tým, že Mu vzdávame chválu, poukazujeme na to, že On je jediný a má úplnú moc nad naším životom. Každý človek inak prežíva Božiu prítomnosť. Citlivosť na to, čo sa odohráva okolo nás, je dôležitá vec.
Vytvorením priestoru na hlbšie premýšľanie alebo uctievanie predtým, než sa presunieme na ďalšiu aktivitu, vieme pomôcť budovať hlbší vzťah našich mládežníkov s Bohom. Keď niekto potrebuje viac času, môžeme sa ako vedúci chvál rozhodnúť ponechať priestor na zotrvávanie v uctievaní. Často používame čas chvál len na to, aby sme “vyplnili” harmonogram večera a rýchlo sa presunuli z chválenia na tému alebo inú aktivitu. Využime príležitosť premostiť chvály, v akejkoľvek forme, na tému večera. Tento prístup vie vytvoriť ešte väčší priestor na premýšľanie a plnohodnotného prežívania práce Ducha.
Akými spôsobmi vieme chváliť?
Je mnoho spôsobov, ako vieme chváliť Boha. Starý zákon nám niektoré z nich prezrádza vo svojom 150. žalme vo veršoch 1 – 6 “Chváľte Boha v jeho svätyni, chváľte ho na jeho vznešenej oblohe! Chváľte ho pre jeho hrdinské skutky, chváľte ho pre jeho nesmiernu veľkosť! Chváľte ho zvukom trúby, chváľte ho harfou a citarou! Chváľte ho bubnom a tancom, chváľte ho lýrou a flautou! Chváľte ho dunivými cimbalmi! Nech všetko, čo dýcha, chváli Hospodina!” V tomto verši sú spomenuté iba niektoré nástroje použité pri chválení – harfa, trúba, citara, dunivé cimbaly, bubon, lýra. Tak ako Dávid, aj my sme pozvaní používať všetko, čo máme, na slávu Boha.
Máme mládežníkov, o ktorých možno vieme, že sú hudobníci – klaviristi, gitaristi, huslisti, ale máme aj mnohých, ktorí ešte tento talent v sebe neobjavili. Často sa prejavuje pocit zo strany mládežníkov, že nevedia slúžiť pri chválach, lebo nehrajú na nejakom nástroji. Osobne tu vnímam priestor, kedy vieme povzbudiť nových mládežníkov, že nemusia byť hudobne nadaní, aby mohli byť súčasťou chvál. Každý z nás je povolaný chváliť Boha. Či sme alebo nie sme hudobne nadaní. Ak niekto prejaví záujem skúšať a hľadať obdarovanie v oblasti hudby, povzbudzujem vás ísť do toho s nimi, aby ste to mohli u nich prípadne rozpoznať. Často sú to skrytí služobníci, ktorí majú túžbu chváliť, ale nevedia ako.
Vidíme, že vieme chváliť Boha hudobnými nástrojmi rôznych tvarov, z rôznych materiálov. Jeden z najdôležitejších nástrojov je sám ľudský hlas, ktorý viac-menej každý v sebe máme. Naša schopnosť hovoriť je znakom toho, že sa vieme zapojiť hlasom do chvál, aj keby sme nie vždy trafili správnu notu. Boh si vyžaduje iba tých našich 100 %, nie 100 % niekoho iného.
Postoj tela
Okrem hudobných nástrojov a nášho hlasu nám Biblia hovorí o tom, že vieme chváliť aj telom. Je to jeden z najstarších spôsobov neverbálneho prejavu úcty, chvály a samotného vyjadrenia niečoho. Sú to symbolické pohyby, ktoré v tej danej chvíli vyjadrujú to, čo prežívame. Mnohé skupiny ľudí stoja pri chválení na nohách, iný zase kľačia (Žalm 95:6).
Každý z týchto pohybov pre nich vyjadruje iným spôsobom úctu. Niektorí sa musia postaviť, pretože cítia Ducha Svätého, ako ich k tomu volá pri chválení, iní padajú na tvár ako znak úcty a pokory. Mnohí tlieskajú alebo mávajú rukami pri chválení (Žalm 47:2). Iní držia hore vystreté ruky, čo symbolizuje fyzické siahanie po Bohu, tak ako dieťa vystiera svoje ruky k rodičovi, aby ich zdvihol alebo objal.
Chváľme radostne
Ako máme chváliť Boha? Žalm 100 nám jasne hovorí, že ho má celá zem chváliť radostne a s jasotom. Máme vstupovať do Jeho brán s vďakou a s chválospevom, máme mu ďakovať a dobrorečiť Jeho menu. Sám Dávid nám dáva nástroje a ukážky na to, ako vieme chváliť Boha. V jeho žalmoch vidíme momenty, keď Dávid ďakuje Bohu, momenty, kedy sa mu sťažuje, a momenty kedy mu odovzdáva úplnú slávu a vyvyšuje Jeho meno nad všetkými ostatnými.
Jn 4:24 nám hovorí o tom, že máme uctievať Boha v pravde a v Duchu. Aj my počas chvály máme prichádzať s otvoreným a úprimným srdcom. Často zabúdame upriamiť mládežníkov k tomu, že to, čo spievame, nespievame pre nás, aby sme si dobre zaspievali, ale že prichádzame pred Boha a každé slovo, ktoré vyslovujeme, vyslovujeme Jemu.
V nasledujúcom článku máme pripravenú mládež, na ktorej môžete s mládežníkmi premýšľať nad témou chvály a tiež niekoľko praktických nápadov na to, ako to rovno praktizovať.






