Často sa pri mladých študujúcich a zároveň slúžiacich kresťanoch stretávam s názorom “kašlem teraz na školu, služba je dôležitejšia, verím, že Pán Boh sa o ten zápočet postará.“ Tomuto konceptu rozumie asi každý z nás a neraz sme ho odskúšali na vlastnej koži. Nikto predsa nepochybuje o Božej moci zasiahnuť aj v tejto situácii. V takomto prípade však veľmi záleží na postoji srdca, ktorý zaujmeme. Je služba len jednou z výhovoriek, aby sme sa vyhli svojim povinnostiam, a tak zakryli svoju lenivosť? Alebo sme sa naozaj snažili urobiť všetko preto, aby sme si svoje povinnosti splnili, ale jednoducho to nevyšlo? 

V zamestnaní je to trochu komplikovanejšie. Už nejde len o nás a o to, či skúšku urobíme alebo nie, a v najhoršom prípade si predmet zopakujeme o rok. Nesplnenie, resp. odfláknutie pracovnej úlohy či povinnosti prípadne opakovane nezodpovedný prístup, má negatívny dopad nielen na naše výsledky a pracovné zaradenie. Kvalita vykonanej práce totiž často reprezentuje väčší organizačný celok, v rámci ktorého sme zaradení. To znamená, že sa to týka našich kolegov, nadriadených a ďalších, ktorých práca nadväzuje na tú našu. Čo je najzávažnejšie, vydáva svedectvo o Bohu, ktorému veríme.