Začiatok nového roka je ideálnym časom, aby si prehodnotil, čo Boh robí v tvojom živote, chválil ho za všetko, čo urobil, a stanovil si pre nový rok ciele, ktoré budú zamerané na Boha. Kresťanskí vodcovia ako Jonathan Edwards boli stelesnením tohto disciplinovaného úsilia o zbožnosť – mladý Edwards si dal 70 predsavzatí, ktoré mu mali pomôcť v snahe osláviť Boha.

Skôr ako si vytýčiš ciele do nového roka, zváž tieto tri otázky.

1. Chcem osláviť Boha, alebo chcem osláviť seba?

Edwardsovo štvrté predsavzatie znie „nikdy nerobiť veci spôsobom, či už v duši alebo telom, menšie či väčšie, inak ako tak, aby to bolo na slávu Božiu. “

Ak si nedám pozor, môže ma to ťahať k cieľom, ktorých skrytou motiváciou je oslavovať seba. Fitnes, financie a ľudia, ktorí mi fandia, môžu byť všetko nástroje na oslavu Boha. Ak sa však tieto veci samotné stanú cieľom, hrozí mi modloslužba.

Naša generácia je vo vážnom nebezpečenstve, že bude prezentovať vonkajší imidž (dokonca aj kresťanský imidž), zatiaľ čo tie najdôležitejšie záležitosti zbožnosti a charakteru budú chýbať. Kresťanský život nie je o tom, že ti Boh pomôže dosiahnuť všetky tvoje ciele a sny. Je o tom, že zložíš svoje sny a ambície a prijmeš Jeho sen pre tvoj život (Matúš 16:24 – 25).

2. Pomôže mi to uskutočniť moje poslanie?

Si povolaný činiť učeníkov (Matúš 28:18 – 20). Boh ťa utvoril tak, aby si to robil jedinečným spôsobom (Efezanom 2:10).

Ak si nie si istý, k čomu ťa Boh volá, a na čo chce, aby si zameral svoj život, možno by si mohol tento rok skúmať, ako ťa Boh utvoril, aby si slúžil Jeho poslaniu. (Jedným z užitočných zdrojov je kniha od J. D. Greeara What Are You Going To Do With Your Life?)

Opäť platí, že proces objavovania životného poslania by nemal byť zameraný na seba, ale na Boha. Uisti sa, že tráviš viac času štúdiom Božieho slova ako štúdiom svojich silných stránok. Misionár Claude Hickman vo svojej knihe It’s All Backward dáva múdre rady ohľadom hľadania svojho životného poslania:

Všetky rady, ktoré si dostal do života, sú nesprávne. Je to vlastne presne naopak. Kiež by som preháňal. Ale vážne, po rokoch čítania kníh, počúvania množstva seminárov a kázní, ktoré majú pomôcť ľuďom objaviť životné smerovanie, by som povedal, že všetky majú rovnaký problém: začínajú od nesprávnej osoby – od teba. Boh nechce tvoj život schvaľovať; chce tvoj život usmerňovať a viesť.

3. Ako zostanem dôsledný?

Len čo si určíš ciele, ktoré sú správne motivované a sú v súlade s Božím zámerom pre tvoj život, je dôležité zvážiť, ako zostať dôsledný. Nestačí mať dobré úmysly. Potrebuješ si urobiť konkrétny plán, ako tieto nové zvyky začleniť do života.

Napríklad, ak je tvojím cieľom stráviť 30 minút denne čítaním Biblie a modlitbami, je tu niekoľko otázok, ktoré si zodpovedz:

     •  Kedy si budem robiť stíšenie?
     •  Ako zabránim rozptýleniu? (Môžeš si napríklad prepnúť telefón do letového režimu.)
     •  Aký je môj záložný plán pre prípad, ak mi nevyjde čas?
     •  Komu sa budem zodpovedať za vykonávanie tohto zvyku?

Nedá sa dostatočne zdôrazniť dôležitosť vykázateľnosti pre udržanie cieľov zameraných na Boha. Väčšina vzťahov vzájomnej vykázateľnosti sa viac zameriava na vyznanie hriechu, čo je nesmierne dôležité. Videl som však mnohé výhody skupín, ktoré proaktívne kládli otázky týkajúce sa duchovnej disciplíny.

Neboj sa disciplíny. Disciplína nie je zákonníctvo. Verím, že jednou zo lží, ktoré Nepriateľ používa na to, aby zabránil ľuďom dosiahnuť dôslednosť v duchovných disciplínach je, že ich obviňuje: „Si obyčajný zákonník“.

Vieme, že vykonávanie duchovných disciplín nám nevyslúži Božiu priazeň (Títovi 3:5). Boh ťa nemiluje viac, lebo si dnes mal stíšenie. Duchovná disciplína je o spojení s Pánom, nie o zaškrtávaní políčok. Mnohí nazývajú duchovné disciplíny „prostriedkami milosti“, pretože nás stavajú na cestu Božej moci, kde môžeme v našom živote zažiť viac Jeho milosti. Ako napísal Dallas Willard: „Milosť nie je opakom úsilia; je opakom zásluh. Zásluhy sú o prístupe. Úsilie je čin… “

Ciele pre večnosť

Pred niekoľkými rokmi som sledoval, ako olympijský plavec Michael Phelps získaval jednu zlatú medailu za druhou. Istá televízna stanica urobila špeciál, ktorý popisoval jeho tréningový režim. Jediné čo robil bolo, že jedol, spal a plával. Ukazovali šialené množstvo jedla, ktoré každý deň skonzumoval, aby dopĺňal sacharidy potrebné na ďalší tréning. A keď práve nebol v telocvični a nedvíhal činky, alebo nebol na plavárni v bazéne, odpočíval. Každý aspekt jeho života sa točil výhradne okolo úsilia získať zlaté medaily.

V mysli mi prebleskol verš z Písma, ktorý som si pamätal:

Veď každý pretekár sa zdržiava všetkého; oni to robia preto, aby získali porušiteľný veniec, my však neporušiteľný. Ja teda bežím nie akoby bez cieľa a zápasím nie ako ten, kto udiera do prázdna.  Ale zaobchádzam tvrdo so svojím telom a ovládam ho, aby kým iným hlásam, sám som nezlyhal.
1. list Korinťanom 9:25 – 27

Čo keby sme sa v ďalšom roku usilovali poznávať a slúžiť Bohu s rovnakým oddaným zameraním? Čo by sa stalo, keby mali Kristovi nasledovníci rovnaké odhodlanie k duchovným disciplínam, aké majú olympijskí športovci k svojim cieľom a rutinám? Priatelia, to, pre čo žijeme, je oveľa dôležitejšie ako zlaté olympijské medaily. Život poslušnosti pred Bohom bude odkazom, ktorý potrvá večne.

Článok bol pôvodne publikovaný na chcemviac.sk a spolocenstvoevanjelia.sk.

Fotografia: Covene/Unsplash