Čo hovorí Biblia o romantickej láske?
Čo sa vám vybaví, keď si predstavíte romantickú lásku? Kytica červených ruží? Fyzická príťažlivosť? Tanec pri mesačnom svite alebo spoločná večera pri sviečkach?
Možno romantická láska znamená, že vás druhá osoba tak silno priťahuje, že si bez nej neviete predstaviť život. Alebo možno romantická láska znamená nájsť „spriaznenú dušu“ alebo „toho pravého“ – toho, kto vás „doplní“, ako to povedal Jerry Maguire. Ale je to podstata skutočnej lásky, alebo len jej časť?
Znamená skutočná láska k inej osobe, že zažijeme pocit vzrušenia podobný objavu pokladu, pocit, že som našiel niečo pre mňa hlboko cenné? Alebo je skutočná láska o niečom inom, o niečom viac?
Láska v Biblii
Pojem romantickej lásky, ako ho chápeme dnes, sa v Biblii priamo nerieši, čiastočne preto, že autori ju písali a zostavovali dávno pred obdobím romantizmu. V Piesni piesní máme niekoľko pikantných milostných básní a máme príbehy o ľúbostných vzťahoch a manželstvách medzi ľuďmi. Nevidíme však vzťahy, ktoré by vyzerali ako moderné randenie – žiadni priatelia a priateľky, žiadni partneri (v zmysle, ako si dnes predstavujeme romantických partnerov), ani žiadne diamantové prstene a komplikované žiadosti o ruku.
Čo sa teda môžeme naučiť o romantickej láske z Biblie?
Zamyslime sa nad tromi príbehmi o láskyplných vzťahoch v Biblii, ktoré nám pomôžu preniknúť k podstate romantickej lásky – nie k populárnym očakávaniam, ktoré obklopujú modernú romantiku, ale k podstate skutočnej lásky.
Prvý muž a prvá žena
V Genezis 1 Boh tvorí stvorenie. Potom sa prenesieme do záhrady plnej stromov, riek a zvierat (Genezis 2). Autori opakovane ukazujú, ako Boh vyhlasuje svoje stvorenie za „dobré“ (hebr. tov), teda až do chvíle, keď vidí samotného človeka (hebr. adam). Teraz autori zavádzajú problém – zámerný literárny ťah – keď ukazujú Boha, ktorý hovorí, že nie je „dobré“, aby bol človek sám (Gn 2:18). Ale prečo?
Boh rieši problém tým, že najprv rozdelí Adama na polovicu (Gn 2:21). Často o tom hovoríme, akoby Boh vzal Adamovi rebro a stvoril z neho Evu, ale hebrejské slovo tsela (často prekladané ako „rebro“) sa nikdy nepoužíva ako anatomický termín v žiadnej inej pasáži Písma. Mimo Genezis 2 sa toto slovo používa najmä na opis architektúry chrámu (napr. Ex 25 – 38, 1. kniha kráľov 6 – 7, Ez 41).
Biblickí autori používajú tsela na označenie dvoch polovíc archy zmluvy, dvoch polovíc chrámu a dvoch polovíc nového Jeruzalema. Božie stvorenie Evy je teda procesom rozdelenia Adama na polovicu a následného vybudovania Evy z jednej jeho strany. Dostávame portrét dvoch ľudí, z ktorých každý je polovicou zjednoteného celku, hlboko závislého od toho druhého. Adamova dobrota a život závisia od Evy a jej závisí od jeho.
Potom Boh nazýva túto ženu „‚ezer kenegdo“. Hebrejské slovo ‚ezer by sme mohli preložiť ako „pomoc“, ale neznamená to, čo často predpokladáme. ‚Ezer nie je ani tak menší „asistent“ alebo „pomocníčka“, ako skôr niekto, kto zohráva vzájomnú úlohu „nepostrádateľného druhého“, silného a múdreho sprievodcu, bez ktorého sa zamýšľané dobro nemôže uskutočniť. Jedinou ďalšou postavou v Biblii, ktorej bol udelený tento titul (‚ezer), je sám Boh. Nie je to obyčajný pomocník, však?
Pri druhom hebrejskom slove, kenegdo, by sme mohli použiť metaforu zrkadlenia, aby sme sa dostali k hlavnej myšlienke. Nápomocná parafráza z Genezis 2:18 by mohla byť:
„Pre človeka nie je dobré byť osamelý. Stvorím toho, kto ho môže vyslobodiť z neschopnosti plniť božské poverenie sám, toho, kto ho zrkadlí.“
Biblickí autori predstavujú tento zväzujúci, jednotný vzťah dvoch ľudí ako dobrý Boží zámer pre ľudstvo. „Jedno telo“ z Gn 2:24 presahuje spojenie sexuálneho aktu (hoci to je jeden zo spôsobov, ako možno jednotu jedného tela prežívať). V čom sa teda táto myšlienka líši od pocitu „ty ma doplníš“?
Adam a Eva sa navzájom „dopĺňajú“ nie tým, že si navzájom uspokojujú svoje osobné túžby, ale tým, že sa stávajú nerozlučnými partnermi, ktorí sa usilujú o dobro toho druhého. Dnešné populárne chápanie romantiky sa len zriedkakedy dostane za hranice zmyslu lásky „uspokojenie mojich túžob“. Autori knihy Genezis však tento zmysel lásky „nerozlučných partnerov“ opisujú ako základ ľudského rozkvetu a tov – dobroty a správneho fungovania samotného stvorenia.
V poslednom verši Genezis 2. kapitoly zisťujeme, že muž a žena boli nahí a bez hanby – obraz čistej dôvery, otvorenosti, zraniteľnosti a bezpečia. Keď je človek skutočne zjednotený s druhým, nemá potrebu sebaobrany ani projekcie falošného ja. Vo svojom najzraniteľnejšom stave boli muž a žena v pokoji. Nemali čo skrývať, nemali medzi sebou žiadne tajomstvá ani klamstvá, žiadne uchopenie moci, hierarchiu ani zneužívanie. Namiesto toho mali portrét lásky v úplnom pokoji.
Rútino vyjadrenie vernej lásky
Ďalší príbeh, ktorý nám pomáha pochopiť pravú lásku, pochádza z knihy Rút. Niektorí považujú Rút za slávny príbeh lásky v hebrejskej Biblii. Dievča zbiera na poli. Chlapec vidí dievča zbierať úrodu. Dievča odkrýva chlapcovi nohy (tento príbeh si budeme musieť rozobrať neskôr). Chlapec sa ožení s dievčaťom. Narodí sa dieťa. Koniec. Je to ako film od Hallmarku, však? Možno nie? Čo ak to vôbec nie je moderný milostný príbeh?
Príbeh sa začína izraelskou rodinou v Moabskej krajine. Naomi a Elimelech majú dvoch synov, ktorí sa oženili s moabskými ženami, jedna sa volá Rút a druhá Orpa. Naomin manžel a ich dvaja synovia tragicky zomrú. Jediné, čo Rút a Orfe zostane, je ich ovdovelá svokra Naomi, ktorá im nemá čo dať. Naomi povie, že sa vráti do svojho rodného mesta, Betlehema, a že Rút a Orfa majú zostať v Moabe so svojimi ľuďmi (Rút 1:11 – 13). Naomi nemá nič viac, čo by mohla dať Rút alebo Orfe, čo by ich mohlo „doplniť“ alebo uspokojiť, a varuje pred tým, aby s ňou zostali, pretože to určite prinesie ďalšie utrpenie.
Orfa súhlasí s Naominou logikou, ale Rút vyjadruje skutočnú lásku voči Naomi hlbokým záväzkom, keď hovorí: „Kam pôjdeš ty, pôjdem aj ja. Tvoj ľud bude mojím ľudom a tvoj Boh bude mojím Bohom“ (Rút 1:16). Rút sľubuje, že zostane po boku Naomi a bude sa o ňu starať. Ako sa príbeh rozvíja a ostatní ľudia vidia Rútinu vernosť k Naomi, nazývajú jej konanie „vernou láskou“ alebo hebrejsky, khesed (Rút 3:10 – 11). Khesed sa vyznačuje hlbokým citom náklonnosti, ktorý sa prejavuje skutkami štedrosti a odpustenia a záväzkom starať sa o dobro druhého. Je to vonkajší prejav skutočnej lásky.
Rútin khesed nie je podmienený alebo založený na tom, čo pre ňu môže urobiť Naomi. Jej khesed je dar – výlev jej milujúceho charakteru.
Neskôr v príbehu si Bóz nemôže nevšimnúť Rútinu vernú lásku (Rút 3:11). Požehná ju a ona mu to opätuje láskyplnou štedrosťou, čo vedie k jeho túžbe oženiť sa s ňou. Autori uvádzajú paralelu medzi jeho láskyplným záväzkom a Rútiným – Boaz prijíma spôsob vernej lásky voči ich rodine.
Aký druh lásky to je? Mohla by nás láska medzi matkou a nevestou naučiť, čo znamená milovať niekoho romanticky? Biblia nám poskytuje krásny obraz pravej lásky, aj keď nezapadá do väčšiny moderných predstáv o romantickej láske. Nebol by najlepší, najintenzívnejší a najplnší romantický vzťah, aký môže človek zažiť, taký, v ktorom každá osoba vo vzťahu koná tak, aby zachovala, chránila a spôsobila rozkvet toho druhého? Dávať a nie brať? Zohľadňovať potreby toho druhého nad svoje vlastné? Pokorne sa obetovať pre vzájomné požehnanie, šalom (hebrejsky „mier“ alebo „celistvosť“) a tov toho druhého?
Pôvodne bol článok publikovaný na webe BibleProject.
Fotografia: zero take/Unsplash
