Viem, že som vo svojej kariére učeníkovateľa mala veľké šťastie na ľudí, ktorí boli zlatíčka. Vysvetlím. Zlatíčka znamená, že sa sami pýtajú, kedy bude ďalšia skupinka a nevedia sa jej dočkať. Dorazia na ňu o 5 minút skôr, s Bibliou a zápisníkom a nechcú sa na úvod hrať hru, radšej by chceli mať dlhšie vyučovanie. Neboja sa pýtať, dajú priestor na zdieľanie aj ostatným, rastú vám pod rukami a ich láska ku Kristovi je zrejmá.
Verte alebo nie, naozaj som takú skupinku mala a nie jednu. Ale potom som cez Lenku (nazvime ju Lenka, lebo sa Lenka nevolá, lebo Lenku som v skupinke naozaj aj mala a nie jednu, ale hneď dve) absolútne vytriezvela. Lenka na skupinku prišla občas a väčšinu témy pozerala na hodinky na stene alebo na svoj mobil. Počas zdieľania vždy naznačila, že sa nenaučila nič nové, ale to nevadí, lebo chápe, že ostatné dievčatá sú ešte slabšie vo viere ako ona. Naozaj. Naozaj to tak povedala.
Lenka ma najprv rozosmutnievala. Potom frustrovala. A nakoniec vyslovene hnevala. Každá skupinka, na ktorú neprišla, sa mi zdala viac v pohode a že bol vzduch čistejší. Ani mi to nevadilo, keď nemohla prísť. Bolo to tak jednoduchšie.
Po nejakom čase som ju po skupinke zavolala z obývačky do kancelárie a opýtala sa jej, či vlastne ešte chce na skupinky chodiť. Povedala, že jej to veľa nedáva a že už vie tie veci. A že je skupinka málo duchovná. A že asi teda už chodiť nebude.
Večer som to povedala svojmu manželovi, trochu nahnevane a potom som to uzavrela tak, že Lenka je teda dosť nevďačná. A potom som sa ju, v rámci nejakej zvláštnej sebaochrany srdca, snažila čím menej držať v mysli. A potom odišla na výšku do iného mesta a niekedy, keď sa v meste stretneme, tak sa pozdravíme.
No a teraz, čo všetko som urobila zle:
- Za Lenku som sa nemodlila. Viac som sa na ňu hnevala. Neprihovárala som sa za ňu každodenne.
- Nikdy som sa nesnažila pochopiť, čo je za jej správaním. Teda, premýšľala som nad tým, ale nikdy som sa nepýtala priamo jej, čo je za tým.
- Nenapomenula som ju (medzi štyrmi očami), keď pozerala zhora na ostatné dievčatá. Len som si myslela, že to nie je ok.
- Nechala som svoju zranenú pýchu napospas nepriateľovi. Nechce tu byť? Že to nerobím dosť dobre? No tak nech tu nie je.
- Lenku som porovnávala so zlatíčkami. S ľuďmi, ktorí boli vďační, radi sa učili a rástli. Nemohla v takom porovnaní obstáť, nebrala som ju, že ona je, kým je, a treba s tým robiť.
- Nikdy som s Lenkou netrávila čas osamote, jeden na jedného. Vždy bola vo väčšej skupine, v ktorej som ja rozdeľovala pozornosť a jej sa tam nepáčilo.
- Nemala som Lenku tak rada, ako Kristus. Brala som ju ako kríž, ktorý mi bol nadelený, nie ako zázrak vesmíru. Lebo tak ju vidí jej Stvoriteľ.
Môj zoznam môžeš pokojne doplniť.
Nebuď ako ja. Zabojuj za svoju Lenku.
Challenge: vedel by si každú z mojich siedmich chýb podložiť Písmom?
Fotografia: Unsplash/Marita Kavelashvili
