Ak si nikdy nevidel Disneyho rozprávku Bambi, budeš musieť čítať ďalej, aby si pochopil, o čom hovorím.

V tomto krátkom klipe z rozprávky sa naučíš, čo slovo „prištebotaný” (ang. twitterpated) znamená. Ak sa ti zapáči a chcel by si vidieť ešte jeden, tu je scéna, ktorá toto slovo ilustruje obšírnejšie. Zvieratá v príbehu si užívajú jar, nový život naokolo a novú lásku, ktorá s ním prichádza. Poďme sa, popri tom ako si momentálne tiež užívame jar, pozrieť na lásku a na to, čo s ňou robiť, ak tá naša nie je až taká nová.

Budem rozlišovať medzi tým, keď je niekto „prištebotaný” a keď je zaľúbený. Vymyslené slovo hovorí o tom, keď je niekto pobláznený druhou osobou, najmä na začiatku nového rozvíjajúceho sa vzťahu. Tí z nás, ktorí sme v manželstve, sa vieme v duchu preniesť späť k dňu, kedy sme prvýkrát stretli nášho budúceho partnera/partnerku a vieme si vybaviť tie nové vzrušujúce pocity z toho, že sme zaľúbení do človeka, ktorého si raz vezmeme. Ako to sova v klipe popisuje, bolo to ako vznášať sa v priestore. Všetky naše manželstvá odvtedy dospeli a dúfam, že sme v nich každý rástli do hĺbky. Viac sme sa navzájom spoznali, prežili spolu viac života, zažili výslnia aj pády, krásne i ťažšie časy. Zrejme by sme sa však všetci zhodli, že pocit pobláznenia, ktorý sme zažívali na začiatku, sa zmenil. A zrejme sa nám už v blízkosti nášho partnera nestáva, že by sa nám „podlamovali kolená, krútila hlava”, ani sa „nevznášame ako pierko.” V žiadnom prípade to však neznamená, že by sme sa už neľúbili.

Chcela by som všetkých, ktorí sme v manželstve a nie sme už „prištebotaní” povzbudiť, aby sme:

  1. rozpoznali a ocenili hĺbku lásky a priateľstva, v ktorých naše manželstvo narástlo;
  2. objavovali kreatívne spôsoby, ako opäť priniesť radosť a novotu tých skorých „jarných” dní našej začínajúcej lásky.

Pavol hovorí o láske v 1. liste Korinťanom 13. Dobre túto kapitolu poznáme, chcela by som preto len pripomenúť verše 7 a 8: „všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa a všetko vydrží. Láska nikdy nezanikne. Láska, ktorá časom rastie v Kristovi, získava vyspelosť a hĺbku. Viac sa o sebe navzájom učíme, učíme sa spolu žiť, komunikovať, vysporiadať sa s rozdielmi, učíme sa, ako byť viac podobní Kristovi, ako sa pre druhého obetovať.

Výzva 1

Sadnite si tento týždeň s partnerom spolu (#rande!) a pomenujte spôsoby, ktorými ste videli vaše manželstvo rásť. Povedzte tomu druhému, čo z toho, čo urobili, prinieslo do vášho manželstva krásu a lásku. Uveďte niektoré situácie, ako vám partner/partnerka preukázali Kristovu lásku.

V prípade Eda a mňa by som po 22 rokoch v manželstve povedala, že naša láska vyrástla v otvorenosti a dôvere. Obrúsili sme sa navzájom, naučili sa spolu pracovať, a podrástli sme v úprimnosti. Aj on aj ja by sme povedali, že „prištebotaní” už nie sme. Edovi sa už nepodlamujú kolená, keď ma drží za ruku. Povedala by som, že ani ja sa nevznášam vo vzduchu, keď príde z práce domov. Ale to, čo sme sa o sebe navzájom naučili a čím sme spolu prešli, rozvíjalo hĺbku nášho vzťahu. A vďaka nášmu Spasiteľovi sa náš spoločný duchovný rast stal základom našej prehlbujúcej sa lásky a oddanosti voči tomu druhému.

Keď sme v manželstve dospeli k tomu, že pocity pobláznenia z času, kedy sme sa do seba zaľúbili, dozreli po rokoch do vytrvalej lásky, verím, že je dobré zámerne priniesť niečo zo zašlej romantiky spôsobmi, ktoré sú pre nás ako pár významné a dôležité.

Výzva 2

Opýtajte sa svojho partnera/partnerky, čo z vašich raných dní randenia či manželstva im chýba. Čo ich k vám priťahovalo a možno ste od toho v „pohodlí” manželstva upustili. Na jednej strane, cítiť sa v manželstve v pohodlí je skvelá vec. Ste najlepší priatelia. Ste v láske toho druhého v bezpečí. Na druhej strane to môže spôsobiť, že ste spokojní a neuvedomujete si potrebu usilovať sa správať k tomu druhému s láskou, rešpektom a výnimočným obdivom, ktorý patrí len tomu, koho vám Boh dal v manželstve. Keď zistí, čo tomu druhému chýba z dní vášho „prištebotania”, daj si cieľ priniesť niečo z toho späť, hoci len v malom množstve.

Opýtala som sa Eda túto otázku nie tak dávno. Bez pochýb viem, že Ed ma ako Wendi v roku 2022 ľúbi, no chcela som vedieť, čo mu chýba z Wendi v roku 2000. Toto: chýba mu spontánnosť, ktorou som sa vyznačovala; to, že som bola ochotná spraviť veci bez toho, aby mi to bolo vopred oznámené, že som sa vedela zabaviť bez toho, aby som to plánovala. Hej. Má pravdu. Takže to je moja výzva samej sebe. Pre Eda. Pretože ho ľúbim hlbšie ako kedykoľvek predtým. Niekedy je v našich dlhodobých manželstvách dôležité pripomenúť si to, keď sme zaneprázdnení životom mnoho dní, mesiacov, rokov. Niekedy sa len potrebujeme vrátiť k „starým dobrým časom“, spomenúť si, akí sme boli a priniesť si to k nášmu dnešnému ja.

Prištebotaní? Možno áno, možno nie.
Hlboko zaľúbení? Rozhodne áno!

Fotografia: dewdrop157/Pixabay