Aby som rozvinula túto metaforu, pred nejakým časom sme sa s Danielom vybrali na kurz kváskovania. Keď nás naša inštruktorka Julka prevádzala celým procesom, niekto v miestnosti sa zasmial a povedal: “To keby ste chceli robiť vy v Kompase, to by ste museli zobrať dovolenku!” Zasmiali sme sa.
Keď kváskujete, tak pravdepodobne dobre poznáte ten princíp: že to vôbec nie je náročné upiecť chlieb, nie je to namáhavé, ani intelektuálna výzva. Ale je to časovo náročné. Musíš si veľmi dobre premyslieť, kedy urobíš rozkvas a či ho necháš vonku alebo vložíš do chladničky, lebo vieš, že potom pridáš pár vecí a čakáš ďalších 10 hodín a pokiaľ nechceš vstávať o 3:00 v noci miesiť cesto a prekladať ho, dobre porozmýšľaš, kedy začneš a kedy skončíš.
A teraz. Prečo to spomínam. Ježišov život ma neskutočne fascinuje. V princípe, keď vraví, že prišiel na túto zem, aby nám dal príklad, aby sme nasledovali Jeho šľapaje (1. Petra 2:21), tak nad tým netreba príliš veľa filozofovať, ale ozaj sa pozrieť na Jeho život. Na to, ako sa rozprával s ľuďmi, koľko trávil času s Otcom, aké mal priority.
A jedna z vecí, ktorá ma stále, keď sa nad ňou zamyslím, prekvapí, je, že Ježiš sa na svoju službu chystal 30 rokov. Vykonanával ju 3. Takmer všetko, čo o Ňom vieme, vieme z tých 3 rokov. O tých prvých 30 toho nevieme až tak veľa. Vieme však, že:
- Otec budoval Jeho charakter. (Aké to bolo vyrastať v malej judejskej dedinke, kde bývalo kopec vašich príbuzných a všetci vedeli, že vaša mama bola tehotná, keď sa vydala za otca? Aké to bolo prisťahovať sa sem po pár rokoch na úteku v cudzine? Chodiť do školy, učiť sa remeslo, žiť každodenný bežný život obyčajného židovského chlapca, tínedžera, muža…) A Ježiš prospieval múdrosťou, vzrastom a bol milý Bohu aj ľuďom (Evanjelium podľa Lukáša 2:52).
- Otec upevňoval Jeho povolanie. (Kedy Ježiš zistil, že je Boží Syn? Vedel to od malička? Bolo Mu to postupne odhaľované? Vedel, aké ťažké to bude? Koľko obety Ho to bude stáť? Bol mu finálny plán odhalený až v Getsemane?) Ježiš im opäť riekol: Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás (Evanjelium podľa Jána 20:21).
- Bol zmocnený Duchom Svätým. (Naozaj bol plne človekom? Keď bol zároveň aj plne Bohom? Čo to vlastne znamená? Nevyťahoval Božiu kartu? Bol zmocnený rovnako ako ja alebo inak?) Ježiš sa vrátil od Jordánu plný Ducha Svätého. Duch ho vodil štyridsať dní po púšti (Evanjelium podľa Lukáša 4:1).
Moje presvedčenie je, že každý vedúci musí mať zbudovaný, pevný, overený charakter. Povolanie do Hospodina k tomu, čo robí a to spôsobom, že ho neodradia ani búrky. A potrebujeme naplnenie a zmocnenie Božím Duchom. Aby sme nešli sami zo seba, so svojej sily a svojej múdrosti.
Tak. A teraz mám na mysli všetkých 13-ročných ľudí, ktorých sme kedy kde zavolali do tímov. Lebo boli plní energie, chceli, videli sme v nich potenciál. Nechápte ma zle, ja sama patrím do zboru v meste, kde nemáme vysokú školu, a tak väčšina naších tímov obsahuje ľudí vo veku 13 až 19 rokov. Chápem, že to sú často tí najzápalenejší služobníci. Ale, keby sme mali ísť podľa Ježišovho vzoru, ako by to bolo? Keby sme mali skúmať hĺbku charakteru, hĺbku povolania a hĺbku…
Neviem, aké by to bolo.
Ale myslím si dve veci:
- Nemali by sme vyhoretých služobníkov v dvadsiatke.
- Nemali by sme po vysokej škole/svadbe/prvom dieťati toľkých mládežníckych vedúcich – dôchodcov.
Čo si o tom myslíš ty? Ako si na tom so svojím charakterom, povolaním a zmocnením ty?
Fotografia: Thomas Bock/Pixabay
