Romanka Lajdová je služobníčka a veľmi inteligentná, praktická a priama žena. Vyštudovala informatiku a v tejto oblasti aj pracuje ako programátorka a manažérka. Okrem toho sa momentálne spolu so svojím manželom Majom stará o ich malú dcérku Viky, ktorá má len jeden rok. Romanka slúži, aj keď pracuje v sekulárnom zamestnaní.
Prečo si začala slúžiť?
Od detstva som bola vedená k viere, ale uverila som až počas konfirmácie, keď som mala približne 13 – 14 rokov. Keď som mala 15, môj dedko pomáhal u nás v zbore a občas mával kázne. Mňa ale tieto kázne vtedy veľmi nebavili, preto som radšej chcela ísť na besiedku a pomáhať tam. Takže takýmto zaujímavým spôsobom som sa stala pomocníčkou v nedeľu pri deťoch.
Kto ťa v službe inšpiruje?
Určite ma inšpiruje Lenka Šimočková, lebo sa nachádzame v podobnej situácii, ona ešte v komplikovanejšej, obe sa staráme o malé deti. Inšpiruje ma v tom, že si vie zariadiť životné okolnosti tak, aby si našla priestor na službu a páči sa mi, že myslí na ľudí.
Inšpiruje ma aj môj manžel Majko, síce je služba aj jeho prácou, ale je verný v jeho službe a to, čo robí, robí dobre.
A ešte aj Kaňuchovci. Inšpiruje ma ich životný štýl. Sú na fare a sú v podstate nonstop k dispozícii. Keď príde nejaký bezdomovec a chce najesť, sú ochotní a postarajú sa o neho. A aj v tom, že aktívne hľadajú čas na seba a oddych, keďže ich služba je časovo dosť náročná.
Ako sa menila tvoja služba?
Ako som spomínala, začala som slúžiť pri deťoch a neskôr som nejaký čas slúžila aj v mládeži a pri rôznych táboroch a víkendovkách.
Bola som aj súčasťou tímu Girls Only, čo sú stretnutia pre dievčatá, ktoré sa konajú párkrát do roka a sú určené dievčatám od 12 rokov až po vysokoškoláčky.
Keď som mala okolo 25 rokov, vnímala som potrebu stretnutí, ktoré nie sú ani pre mládež, ani pre starších, ale práve pre strednú generáciu. Najskôr som sa cítila príliš mladá, aby som zakladala takéto stretnutia, ale náš farár ma v tom povzbudil a cítila som do tejto služby povolanie Okrem toho mi naozaj prakticky chýbalo spoločenstvo, miesto, kde môžem zavolať svojich rovesníkov, kde budeme môcť rásť a aby tam bol aj priestor pre ľudí, ktorí ešte nepoznajú Pána Ježiša, aby Ho mohli spoznať. Vytvorili sme teda tím a vznikli stretnutia 25+, ktoré doteraz fungujú.
Viedla som aj nejaké skupinky a v tomto ma ovplyvnilo práve ŠPM, lebo na mňa veľmi zapôsobili čísla :D. Peťo Michalčík nám vysvetlil princíp multiplikácie a to vo mne zarezonovalo. Keď bude veľká evanjelizácia a uverí 300 ľudí, tak to možno nebude mať taký dopad, ako keď privedieme k Pánu Ježišu dvoch, ktorí privedú ďalších dvoch a tí ďalších dvoch. Uvedomila som si, že dáva zmysel dotiahnuť to do konca. Nie len priviesť niekoho k viere, ale aj ho naučiť, aby aj on vedel viesť ďalších a preto skupinkám fandím dodnes.
Keďže pracuješ ako programátorka, ako sa dá šíriť Božie Kráľovstvo v sekulárnom zamestnaní?
Je to výzva, lebo do práce chodíš pracovať a nie sa vykecávať, ale na druhej strane sú situácie, kde sa môžeš priznať k Pánu Bohu. Jedným zo spôsobov je robiť si svoju prácu dobre, tak ako aj Biblia nás vyzýva „všetko čo robíte, robte ako Pánovi.“ Dajú sa aj využiť príležitosti pri obede, keď sa môžete viac rozprávať.
Napríklad jednou z mojich modlitieb pred prácou je: „Pane Bože daj, aby som pre teba mohla byť dnes svetlom.“
Neveriacich nemáme moralizovať, najskôr potrebujú spoznať Pána Ježiša.
Ja mám šťastie, že v tíme sú so mnou aj ďalší dvaja obrátení kresťania a niekedy sme spolu mávali pred prácou aj raňajky a občas sme sa tam aj modlili.
Zhrnula by som to asi tak, že buď tam svetlom, nehanbi sa za Pána Ježiša a keď je príležitosť, tak povedať o Pánu Bohu, byť autentický a úprimný. Neveriacich nemáme moralizovať, najskôr potrebujú spoznať Pána Ježiša.
A hlavne ak chceme dávať, musíme najskôr mať. Ak chceš svietiť, musíš dobiť baterky.
Máš nejaké tipy, ako môžeme pomôcť my, nerodičia vám, ktorí máte toho veľa?
Je to dosť individuálne. Záleží to aj od toho, aké je to dieťa veľké. Mne napríklad pomohlo, keď niekto prišiel a na hodinu ju hojdal namiesto mňa, keďže to bolo dosť vyčerpávajúce. Alebo napríklad, keď prišli dievčatá a navarili obed. A teraz, keď je Viky trošku väčšia, tak sa rada s niekým stretnem na káve, lebo aj spoločnosť je vzácna.
