Konať dobro – šieste ovocie Ducha (celú sériu si môžeš prečítať tu). A nie len to, do dobrotivosti spadá aj nekonať zlo. Vidíme na ulici žobrajúceho bezdomovca, alebo Róma, ktorý si pred obchodom od nás pýta drobné. Tento vyzerá sympaticky, dám mu dve eurá, ale tento je mladý a silný, mohol by so svojim životom urobiť viac. On si nezaslúži ani cent. Niekto si povie, že žobrákom nedá nič, pretože aj tak by si za peniaze kúpili len alkohol, a v tom ich predsa nebudeme podporovať.
V hlave máme množstvo argumentov, prečo v danej chvíli nekonať dobro. Cítime sa ako tí, ktorí najlepšie vedia posúdiť každú situáciu a každého človeka. Ako by to vyzeralo keby Pán Ježiš, ktorý žil medzi ľuďmi konal dobro iba voči ľuďom, ktorí sú dobrí a robia len správne veci? Ako by vyzeral môj život, keby bol ku mne Ježiš dobrotivý len vtedy, keď aj ja konám správne?
V Jánovi sa píše: „Tu zákonníci a farizeji priviedli ženu, pristihnutú pri cudzoložstve, postavili ju do prostriedku a povedali Mu: Majstre, túto ženu pristihli, keď cudzoložila, a Mojžiš (nám) v zákone prikázal takéto ukameňovať; čo povieš Ty? Ale to povedali, aby Ho pokúšali a mohli obžalovať. Ježiš sa zohol a prstom písal po zemi. Keď sa však neprestávali spytovať, vzpriamil sa a riekol im: Kto je z vás bez hriechu, nech prvý hodí po nej kameňom. A zase sa zohol a písal po zemi. Keď to počuli, odchádzali po jednom, počnúc od starších, takže zostal sám a žena, ktorá bola v prostriedku. Ježiš sa vzpriamil a riekol jej: Žena, kde sú? Nikto ťa neodsúdil? Odpovedala: Nikto, Pane! Nato jej povedal Ježiš: Ani ja ťa neodsudzujem, choď a odteraz viac nehreš.“
Pán Ježiš vždy pomenoval, keď sa dialo niečo nesprávne, keď ľudia konali zlo. No dlho sa v tom nešprtal a nevynášal rozsudky. Zakaždým svoju pozornosť zameral na ľudí a pozýval ich, aby začali konať dobro. Preukázal milosrdenstvo a ponúkol človeku novú šancu na zmenu.
Aj ty máš každý deň mnoho šancí netvoriť zlo, ale konať dobro. Je to ovocie Ducha Svätého, ktoré v nás rastie, ak sme zakorenení v Ježišovi. A čo naša služba? Väčšinou sa snažíme konať dobro, aspoň tomu verím. No niekedy sa nám situácia vymkne spod kontroly a zareagujeme nesprávne. Namiesto pomoci blížnemu ho ešte skritizujeme, prečo nemá hotové svoje povinnosti, a pritom sa nezaujímame oňho a o jeho okolnosti. Vždy sa dá z tejto situácie vrátiť, prísť za človekom a jednoducho sa ospravedlniť za svoju reakciu. A niekedy je naše správanie len o tom, že neurobíme nič. Ja sa do toho nebudem starať, nie je to môj problém. Lenže aj to je opak dobrotivosti. Naše okolie nás ma zaujímať, a nie len to, má sa nás bytostne dotýkať.
Keď som viedla nejaký tím alebo som sa starala o dievčatá na skupinke, po nejakom čase ľudia v mojom okolí zovšedneli. Videla som ich takých, akí sú. A častokrát to nebol príjemný pohľad. Niekedy moje myšlienky skĺzli do rezignácie a nevidela som zmysel v tom, aby som sa o nich ďalej starala a viedla ich za Kristom. Keď sa aj ty takto cítiš v službe, je čas ísť za Kristom a prosiť Ho, aby zmenil tvoje srdce a tvoj pohľad na nich, aby v tebe prebudil dobrotivosť. A keď ho v pokore prosíme, On dokáže meniť naše vnútro, a to produkuje ovocie Ducha v našom konaní.
Čo ďalej?
- Ako a kedy bol Boh dobrotivý k tebe? Skús si zopár konkrétnych príkladov spísať tak, aby si sa k tomu miestu mohol vracať, a nechaj sa Ním inšpirovať a povzbudiť k dobrotivosti.
- Máme pre teba aj odporúčanie na podcast od Zuzany Kovačič Hanzelovej s názvom Odsúdení na neúspech o vylúčených komunitách:
