Zvykla som si myslieť, že som dobrá šoférka. Myslela som si ešte asi pred tromi týždňami. Pred tromi týždňami som sa „stretla“ so stĺpikom na parkovisku pred Lidlom. Bok našej dodávky toto stretnutie vôbec neocenil. Ten stĺpik bol presne tam, kde mal byť, a jednoducho som ho nevidela. Bol vysoký, žiarivo biely a mal červené pásiky, ale nevidela som ho na pravej strane našej dodávky. Bola to úplne moja chyba. To parkovisko som opustila s dvomi myšlienkami: tá prvá bola, že som bola veľmi vďačná, že som narazila do stĺpu a nie do človeka! A tá druhá bola, že si odteraz musím dávať oveľa väčší pozor pri šoférovaní.
V ten deň som bola pokorená. A som vďačná. Vďačná, že moja pýcha utrpela pád? Áno. Nebola som nadšená, ale bola som vďačná. Som vďačná najmä za zmenu, ktorú táto okolnosť priniesla môjmu šoférovaniu. Za mojich 34 rokov šoférovania som sa stala viac pohodlnou v mojich schopnostiach, istejšou svojimi schopnosťami, dovolila som si venovať pozornosť niečomu inému, a byť neopatrná. Aké nebezpečné! Je to nebezpečné fyzicky pre zničenie, ktoré som mohla spôsobiť počas toho, ako som pri šoférovaní nedávala pozor. Keď som premýšľala o tejto špecifickej udalosti, začala som tiež premýšľať nad mnohými vecami v mojom živote, v ktorých som spohodlnela, dokonca som v nich bola dobrá a ako to je tiež nebezpečné. Možno nie fyzicky, ako keď roztržito šoférujeme, ale nebezpečné v mojom chodení s Ježišom.
Keď sa v nejakej práci stanem „dobrou“, keď som pri nejakej úlohe úspešná, keď si tak veľmi zvyknem na službu, až sa to stane pre mňa úplne prirodzeným, nebezpečenstvom je, že príde pýcha spolu so spoliehaním sa na seba. Stanem sa stále menej a menej závislá na Ježišovi v tom, čo robím. Budem sa cítiť, že už viac nepotrebujem ísť do práce alebo služby s modlitbou. Bude to úplne o mne a tom, ako to dokážem urobiť. Napokon si môžem začať myslieť: Robím to tak dlho a tak veľakrát a som v tom dobrá. Znie ti to nebezpečne?
Oh, ako každý jeden z nás potrebuje, aby nám bolo pripomínané každý deň, ako veľmi potrebujeme Ježiša! Keď v sebe vidíme slabosti, kričíme k nemu pre pomoc. Keď v sebe vidíme sily, často zabudneme, ako veľmi Ho potrebujeme. Moja túžba je, aby sme v každej situácii, v ktorej sa ocitneme, povedali: „Na toto potrebujem Ježiša!“ Keď učeníkujem stredoškoláčku, ktorá hľadá odpovede, nech zvolám: „Na toto potrebujem Ježiša!“ Keď slúžim svojej rodine cez rôzne domáce práce, nech zvolám: „Na toto potrebujem Ježiša!“ Keď trávim čas s priateľom modlitbou, nech sa tiež modlím: „Na toto potrebujem Ježiša!“ Keď sa dostaneme do rutiny robenia vecí sami, bez toho, aby sme si uvedomili, ako potrebujeme Ježiša, konáme a slúžime z tela a vtedy pozývame pýchu. Začne to byť o tom, čo som spravila ja. A keď niečo urobím dobre, ľahko sa stanem arogantnou a nafúkanou. Na druhej strane, keď volám na Ježiša, aby pracoval v mojom živote, som premožená vďakou, keď pracuje cezo mňa a cez situáciu. Potom je to celé o Ňom. A v skutočnosti je to naozaj o Ňom.
Bola som pokorená. Nielen v mojej schopnosti šoférovať, ale aj v ďalších oblastiach môjho života. Nedávno som si uvedomila, že v niektorých oblastiach som konala na vlastnú päsť, zo svojich schopností, z pohodlia toho, že som týmto spôsobom slúžila tak veľakrát, že je to ľahké, je to prirodzené, že som v tom dobrá. Možno vieš takéto oblasti rozpoznať aj vo svojom živote. Oblasť, v ktorej si slúžil často, mnoho rokov, mnoho období. Prestal si volať: „Na toto potrebujem Ježiša!“? Skús dnes stráviť nejaký čas pýtajúc sa Otca, aby ti ukázal a usvedčil ťa v tom, kde sú miesta, v ktorých sa spoliehaš na seba namiesto Neho. Nech všetci rozpoznáme našu zúfalú potrebu spoliehania sa na Neho v práci, do ktorej nás povolal! A toto je každodenná vec. Potrebujeme Ho každý deň… každú hodinu! Vždy, keď idem šoférovať svoje auto, potrebujem byť opatrnejšia šoférka a uvedomovať si, že keď som za volantom, nemôžem byť rozptýlená. Nech si tak uvedomujem aj svoju potrebu Ježiša!
V ďalších článkoch budem písať o konkrétnych oblastiach, v ktorých som spohodlnela až tak, že som robila veci z vlastnej sily. Budem s vami zdieľať to, ako ma Pán Boh usvedčuje v tom, že sa potrebujem spoliehať viac na Neho a nie na seba. Neznie to ako zábava?! Ale dúfam, že zdieľaním zo svojho života budete tiež vidieť, kde chce Pán Ježiš, aby ste sa viac spoliehali na Neho. Je hodný a schopný niesť naše bremená, keď sa na Neho spoliehame. Všetka sláva patrí Jemu!
