„Predstav si, v nedeľu išiel ráno o deviatej do kostola a vrátil sa až o polnoci,“ sťažoval sa môj známy na syna, ktorý slúži v chválospevovej kapele. Bol smutný a nahnevaný. V nejednej milujúcej kresťanskej domácnosti dochádza často k podobným konfliktom kvôli službe mladých. Svoje deti rodičia milujú a sú veľmi hrdí a šťastní, že deti slúžia v cirkvi, všemožne ich v tom podporujú, ale všetko má svoje hranice. Ak bývajú spoločne s rodičmi v jednom byte, ale prídu sa domov iba vyspať, s ničím nepomôžu a/alebo zanedbávajú školu, nestretáva sa to s pochopením. Ako tomu predchádzať? Ako si zadeliť priority?
Každá rodina si musí nájsť svoju jedinečnú cestu vo vzájomnom dialógu, predsa však môžeme identifikovať určité spoločné princípy, ktorými môžu mládežnícki vedúci viesť svoje ovečky k správnemu a zdravému životnému rytmu.
1. Slúžiť Bohu neznamená iba v cirkvi
Niekedy zvykneme nazývať službou Bohu iba tu v cirkvi, v zbore – ako vedúci mládeže, dorastu, na chválach, na skupinkách. To je však veľký omyl.
V 1Kor 10:31 sa hovorí: „Či teda jete alebo pijete, alebo čokoľvek robíte, všetko robte na Božiu slávu.“
V službe Bohu sa máme dokázať najskôr vo vlastnej rodine a až potom v cirkvi. Mládežníkov vedieme, aby získali správne návyky nielen pre tento čas, ale po zvyšok života. Ak sa naučia, že všetok čas trávia iba mimo domova a vlastná rodina zostáva na chvoste, je veľmi pravdepodobné, že tak budú raz fungovať ako otcovia, mamy či partneri, čo nie je dobré ani zdravé.
2. Aj domáce práce majú svoje miesto
Pomoc v domácnosti nie je „menej duchovná“. Pokiaľ žiješ v spoločnej domácnosti s rodičmi či dokonca ťa živia, je úplne samozrejmé, že sa zapájaš do domácich prác.
Je možné, že práve teraz, dočasne, máš mimoriadnu situáciu v zbore a potrebuješ dať svojej službe všetko. Napríklad organizuješ konferenciu mládeže alebo tábor. V takom prípade je dobré sa s rodičmi dohodnúť, vysvetliť im situáciu, stanoviť nejaký termín, po ktorom budú vaše rodinné rytmy zasa fungovať a ty im budeš znova pomáhať. Ak svoj sľub dodržíš a oni sa na teba môžu spoľahnúť, určite ťa radi podporia.
Inokedy zasa bude mimoriadna situácia v rodine (choroba rodičov apod.) a ty obmedzíš službu, aby si viacej pomáhal doma. Treba v tom hľadať Božiu múdrosť.
3. Aj štúdium má svoje miesto
Ak si obdarovaný natoľko, že môžeš študovať, mal by si to zobrať vážne a robiť to zodpovedne. Štúdium trvá iba krátky čas, jeho ovocie môžeš využívať celý život. Ak budeš raz ITčkár, právnik či učiteľka, svojimi znalosťami môžeš byť spoločenstvu a Bohu veľmi užitočný. Úprimne povedané, už nikdy nebudeš mať toľko voľného času, ako počas štúdia.
A opäť: sú obdobia, kedy ide škola trocha bokom a služba má prioritu. Ale také veci si treba naozaj dobre uvážiť a premodliť. Zboroví vedúci by mali byť na takéto situácie rozhodne opatrní a konzultovať ich s rodičmi. Služba by nemala prikrývať záškoláctvo či lenivosť.
4. Služba tu nie je na to, aby si sa na ňu vyhováral
Každý si musí vstúpiť do svedomia, či niekedy nepoužil službu v zbore ako výhovorku. Tráviš celý deň v zbore nie preto lebo je to potrebné, ale preto lebo je to príjemné. Nie preto lebo slúžiš, ale preto lebo si s priateľmi. Doma sa potom odvolávaš na náročné duchovné poslanie.
[point-blog-link title=“Tento článok je od našich priateľov z leaderxpress.cz“ button-text=“Pokračuj v čítaní“ url=“https://leaderxpress.cz/sk/2021/06/22/mladi-sluzobnici-a-suzitie-s-rodicmi-ako-najst-vzajomne-pochopenie/“]
