Pri pohľade na teplomer sa nám možno len ťažko verí, že to ešte nie je tak dávno, čo sme si vypľúvali duše pri horúčavách. Pre mňa leto už niekoľko rokov neznamená iba dovolenka, pauza od školy alebo záchrana v podobe klímy v kancelárii. Leto sa mi v mysli spája hlavne s plánovaním, poslednými prípravami, každý týždeň iná posteľ, noví ľudia, ktorí sa za týždeň stanú kamoši. Toto posledné leto bolo pre mňa hlavne o počítaní toho, či mi stihnú vyschnúť dávky vypratej bielizne medzi tábormi a na leto príliš skorým vstávaním na tímové stretnutia každé ráno.
Ak si sa v tomto aspoň trošku spoznal, verím, že si zažil aj ostatné aspekty leta plného táborov. Momenty, kedy si mal s niekým rozhovor a v duchu plánoval, ako si s tým človekom budeš čítať Bibliu 1 na 1. Alebo stál na pódiu a predstavoval si, že títo ľudia prídu aj v piatok na mládež a budete sa mať rovnako dobre, ako tu a teraz. Že začnete vo svojom meste robiť nové veci. Športové nedele, book club a jednu sobotu v mesiaci budete mať spolu s dorastom spoločný brunch. A potom prídete domov z campu. Idete na druhý a tam si tvoje dievčatá zo skupinky zavolali spolužiačku a ty už rozmýšľaš, či sa zmestíte k vám do obývačky a aký čaj pre ňu pripravíš.
A potom leto skončí
A potom leto skončí. Máte s mládežníckym/dorastovým/doplň si svoje tímom prvé stretnutie. Všetci ste nadšení a povzbudení z toho, ako Pán Boh počas leta konal. Tie aktivity, o ktorých si predtým iba premýšľal, začnete aj reálne plánovať. Spisujete nápady a rozdeľujete si povinnosti. Spravíte si tabuľku zodpovedností a naplánujete stretnutia na najbližšie obdobie. A potom to príde.
Prvá mládež/dorast/doplň si to svoje v novom školskom roku. Stretnete sa s tímom pred začiatkom, modlíte sa za ľudí, ktorí prídu, za človeka, ktorý bude mať tému, nachystáte koláčik a zapnete svetielka. Netrpezlivo čakáte na všetky nové tváre, ktoré ste spoznali počas leta. A čakáte. A čakáte. A už je pár minút po čase, kedy ste mali začať, ale veď to je v pohode. Oni vždy meškali a je začiatok školského roka. Ešte si nenavykli.
Napokon sa dočkáte, ale namiesto nových tvárí, na ktoré ste sa tešili, vám prídu staré známe tváre. Čo je, samozrejme, super, ale vy ste tak dúfali. Potom si však poviete, že nevadí, že na budúci týždeň už prídu. Dohodnete sa s tímom, že sa každý niekomu ozve a opätovne všetkých pozvete. A potom príde ďalší týždeň a namiesto nových tvárí chýbajú aj niektoré staré a známe. A o týždeň ich príde menej a ešte menej a ešte menej až príde polovica októbra a s tímom namiesto toho, aby ste plánovali nové veci, rozmýšľate, či má cenu vôbec niečo. Či to nenechať tak.
Zostávať verný
Ak sa ti toto stalo, ver mi, nie si v tom sám. Spomínaš na mládež pred tromi rokmi a rozmýšľaš, kde je tých 30 ľudí, ktorí tam kedysi chodili a teraz sa vás v sobotu naškriabe ledva 10 a ty si týždeň čo týždeň stále viac presvedčený, že je čas skončiť. Ak toto zažívaš, chcem ťa uistiť, že som v tom s tebou. A niekedy je asi naozaj čas s vecami prestať a robiť ich inak. Zmeniť štruktúru a investovať do iného. To všetko je v poriadku. Niekedy to ale nie je ono. Niekedy je čas bojovať a ísť ďalej a zostávať verný.
Prestať spomínať na čas, kedy si mal na skupinke 5 ľudí a radšej sa venovať tomu jednému naozaj poriadne a investovať viac, ako kedykoľvek predtým. Nepripravovať masové stretnutia v sobotu, ale vytvárať osobné vzťahy v komornej atmosfére a spoznávať ľudí, ktorí sedia v tvojej obývačke.
A investovať. Študovať Bibliu. Činiť učeníkov. Tak, ako to robil On. Pre masy ľudí a pre svojich Dvanástich. A nikdy nevieš. Možno raz ten jeden človek, o ktorého si sa staral a investoval doňho pôjde a založí zbor, vďaka ktorému uveria mnohí. Alebo sa bude starať a investovať do ďalších ľudí na svojej skupinke. A takto to pôjde ďalej a ďalej.
Čo robil On
Včera som sedela u nás v kostole. Prišla som tak, ako každú inú nedeľu. Odchádzala som o čosi odhodlanejšia a vytrvalejšia ísť ďalej a bojovať. Investovať a starať sa o ľudí. Jediná vec, čo sa stala, bolo to, že mi náš kazateľ pripomenul to, čo robil Pán Ježiš.
Počúvala som kázeň a tiekli mi slzy, ktoré odplavovali môj skepticizmus, pocit, že celý svet je na mojich pleciach a že všetko, čo nám v službe nejde, je moje osobné zlyhanie.
Napriek zaslzenému respirátoru na tvári som odchádzala s tým, že sa mi ľahšie dýcha. A ak sa nachádzaš v podobnom rozpoložení ako ja, vypočuj si tú kázeň a možno sa uľaví aj tebe. Možno ti stačí počúvať a porozumieť tomu, že najlepšie vie On.
Kázeň: Božia stratégia | Marek 4:1-20 | Nedeľné bohoslužby 17.10. 2021 (kázeň začína v 29. minúte)
Fotografia:Mitchell McCleary/Unsplash
