“Tak ja som si vás vygúglil a pozerám, že ste misionári. Ja som ateista, tak sa dohodnime, že sa budeme navzájom rešpektovať a nebudeme sa baviť o duchovných veciach.”
Práve sme sa prisťahovali do nového domu a zastavil sa u nás sused, ktorý sa prišiel predstaviť. Bol veselý, srdečný, uznanlivo si obzeral robotu, ktorú sme odviedli pri prerábke nádherného starého domu, a podával nám pri tom tanier, na ktorom boli koláčiky aspoň dvanástich rôznych druhov. Boli sme jeho srdečným prijatím do susedstva príjemne prekvapení. Jeho priame oslovenie otázky náboženstva mi prišlo osviežujúco úprimné.
Perspektíva ateistu
To, čomu verí ateista, sa dá zhrnúť veľmi jednoducho: Boh neexistuje. Svet je úplne samostatný, nevytvorila ho žiadna vonkajšia sila, nepohybuje sa v ňom žiadna energia nad rámec toho, čo môžeme zmerať vedeckými prístrojmi. Sme súčasťou prírody. Je to veľmi jednoduché.
Ateista si pevne zakladá na svojej schopnosti pochopiť svet. Samozrejme, nikto nemôže vedieť všetko o každej oblasti, preto sa ateista spolieha aj na odborníkov. Obracia sa na ľudí, ktorí sa tiež úplne spoliehajú na svoje zmysly a poznávacie schopnosti. Títo odborníci – biológovia, archeológovia a astronómovia – popísali dejiny sveta a vesmíru, pričom ide o svet bez Boha. Nič iné to ani byť nemôže. Ateista a odborníci, na ktorých sa spolieha, vylúčili možnosť Boha už na samom začiatku. Občas sa nájdu vedci, ktorí vyhlásia, že svet prírody poukazuje na vyššiu moc. Tento aspekt ich odbornosti je okamžite bez povšimnutia odmietnutý, pretože pre ateistu je to nezmysel. Existovať môže iba materiálny svet.
Svet bez Boha
Vo svete ateistu visíme vo vesmíre. Naše životy sú pripútané k prírode, ale príroda nie je pripútaná k ničomu inému. Nič jej nevdychuje život ani zmysel. Nemôže existovať žiadny zmysel, žiadne večné duše, nič, čo dobré vedecké nástroje nedokážu zachytiť. Je to prázdny svet a ateista má na výber medzi ignorovaním hlbokých otázok života alebo životom v úplnej nezmyselnosti.
Smrť je pre ateistu veľmi deprimujúca záležitosť. Ten vzácny človek, ktorého ste milovali – bohatá krása jeho života prežitého na zemi jednoducho zhasne ako plameň sviečky. Nezostane nič okrem spomienok, a tie o generáciu – dve zaniknú tiež.
Ako máme hovoriť pravdu evanjelia do takéhoto samoúčelného systému? Vo svetonázore môjho priateľa nie je ani najmenšia trhlina, ktorá by pripúšťala záblesk možnosti existencie Boha. Ale ako sa ukazuje, svet bez Boha neexistuje a ateistický svetonázor možno obstojí pred padlým ľudským intelektom, ale neobstojí pred realitou sveta, akým je v skutočnosti.
Nárok na spravodlivosť
V tejto beznádeji vidíme poznanie Boha, o ktorom hovorí Rimanom 1:21. Keď začala vojna na Ukrajine, náš sused mi povedal: “Neverím v Boha, ale pre istotu sa modlím, aby bol Putin zničený!”
Z prísne ateistického hľadiska je to tak, že chemické látky v Putinovi spôsobujú, že vysiela agresívne násilie na Ukrajinu, kde molekuly v podobe bômb zasahujú molekuly v podobe budov a detí. Krása nemá konečný zmysel, ako ani ľudský život; avšak tento nezmyselný svet by sme si mali čo najviac spríjemniť. Vojna v konečnom zmysle nemôže byť zlá, pretože dobro a zlo sa nedajú vedecky zmerať. Napriek tomu by sa mali skúsenosti utrpenia minimalizovať. Na základe toho by mal byť Putin zastavený.
Keď naše duše volajú po spravodlivosti, je ťažké zaujať takýto pomerne povrchný postoj. Ale spravodlivosť si vyžaduje štandard, ktorý je mimo rámca samotných molekúl prírody, a ten ateista nemá. Takže vo chvíli, keď jeho duša kričí po spravodlivosti, proti svojmu rozumu a dokonca proti svojej vôli siahne po Bohu. Vie, ale nechce pripustiť, že konečná spravodlivosť existuje.
Prázdnota smrti
Podobne aj smrť konfrontuje ateistu s vnútorným povedomím, na ktoré jeho intelekt ani zďaleka nemá odpovede. Zdá sa, akoby niečo v ňom naliehalo na zmysel, na nejakú formu večnosti. Akýsi inštinkt, ktorý sa odmieta vzdať tohto územia, túžba po večnosti, po dobre a kráse, ktoré smrťou jednoducho nekončia.
No presvedčený ateista si uvedomuje, že kapitulovať pred týmto inštinktom by bolo pokrytectvo. Bolo by to poddanie sa niečomu, čo intelektuálne „pozná“ ako falošné, aby mu to pomohlo prežiť agóniu smrti. Na jednej strane je tento postoj voči pokrytectvu obdivuhodný. Na druhej strane je to postoj pýchy – do posledného dychu trvať na tom, že jeho intelekt stojí nad pravdou, ktorú do jeho duše vložil Boh.
Oslovenie ateistu
Hovoriť o našej viere s pravým ateistom môže byť ťažké, pretože v ich svetonázore nie je absolútne žiadny priestor na uvažovanie o nadprirodzených veciach. Jednu vec však môžeme urobiť vždy, a to klásť otázky. Zistiť, aký je tento svet pre nich. Čo si myslia a čo cítia, keď vidia západ slnka? Aký zmysel má pre nich priateľstvo? Ako sa pozerajú na aktuálne udalosti; čo ich rozhorčuje a prečo? Hľadajte, kde sa prelamuje ich poznanie o Bohu a s veľkou dávkou modlitieb, lásky a trpezlivosti sledujte spôsoby, akými Boh pôsobí v živote vášho priateľa.
Uplynuli dva roky, odkedy sme sa presťahovali do susedstva nášho priateľa. Navzájom sme si grilovali v záhradách a často sme sa zdravili cez plot. Je to vzťah, ktorý si hlboko vážime a ceníme. Keď som chcela napísať tento blog, požiadala som ho, či by mi pomohol pochopiť, ako vyzerá život z pohľadu ateistu. Vzhľadom na jeho predchádzajúci postoj som bola prekvapená a potešená, keď súhlasil. Ustavičný rozhovor nás oboch buduje v láske, porozumení a uvažovaní o svete z inej perspektívy.
Fotografia: Shoeib Abolhassani/Unsplash
