Každodenné výzvy 1: Sila neznámeho – Pripravená mládež

V kolobehu udalostí posledných 2 rokov sme už viackrát čelili nečakaným výzvam. V niektorých z nás to možno vyvolávalo otázku: „Čo ďalšie ešte príde?“ Strach z neznámeho či nejasného, je častá vec a otázka znie, či sa dá nejak eliminovať? A možno ešte podstatnejšia otázka z väčšej perspektívy je – ako sa na neznáme pozerať?

Aktivita

Na začiatku svojej mládeže/skupinky rozdaj vytlačený nákres ľadovca, ktorý nájdeš v prílohe. Ide o veľmi známy príklad „vrcholu ľadovca,“ ktorý tvorí iba malú časť ľadovca, ktorý sa z veľkej väčšiny skrýva hlboko pod vodou.

Úloha: Toto je osobná úloha, s ktorou sa môžu a nemusia mládežníci navzájom zdieľať. Vrchol ľadovca predstavuje to, čo je isté a zjavné – nech porozmýšľajú nad tým, čo vnímajú ako svoju istotu v živote (napr. vzťah s Bohom, škola,…). Zvyšok ľadovca pod vodou predstavuje neviditeľné a neznáme – nech sem dopíšu zopár príkladov toho, čo je pre nich záhadou, či už o Bohu alebo živote.

Téma: (môžeš začať osobným príkladom)

Neviem ako ty, ale ja som mala z hĺbok vždy obrovský strach. Keď idem plávať do mora, radšej ani nepomyslím nato, čo za hĺbka to je podo mnou a čo všetko možné v sebe skrýva. Myslím len nato, že som na hladine, vidím blízko breh, ktorý mi je symbolom bezpečia. V princípe sa jedná o strach z niečo neznámeho a nepreskúmaného, alebo niečo, čomu dostatočne nedôverujem.

1. Čo si predstavuješ pod „neznámom“? Aké súvislosti ti pritom napadnú?

Mohli by sme zhodnotiť, že neznámo v nás vie vyvolať strach alebo nedôveru, pretože sa jedná o niečo nepoznané. Avšak existuje ešte ďalšia rovina…

Ako kresťania veríme, že Boh je starostlivý a milujúci, ktorý nás nikdy nenechá. Učíme sa mu dôverovať v súženiach a čítame o tom aj v Písme, ktoré hovorí: „neboj sa, lebo ja som s tebou, nepozeraj ustrašene vôkol seba, lebo ja som Boh tvoj! Posilním ťa a pomôžem ti, i podopriem ťa svojou spásonosnou pravicou.“ (Iz 41:40) Už len vedomie toho, že je tu niekto, kto ma nenechá, dokáže byť prevratné. Staviame totiž na istote, že môžeme bezpečne v dôvere kráčať ďalej a nemusíme byť ovládaní večným strachom. Poznávame zmysel svojho života v Bohu, učíme sa stavať na hodnotách, ktoré nám Biblia ukazuje a s Bohom môžeme zažívať naplnenie a pokoj ducha, ktoré nám nič iné nevie dať. S touto istotou prichádza na rad výzva, pozrieť sa na neznámo iným spôsobom – čo ak by nám mohlo byť motiváciou?

Čo ak by som sa aj ja osobne nebála ponoriť do vody? Zrazu by som zahliadla húf rýb a na dne by som našla mušľu…

Čím sme starší, tým viac zisťujeme, koľko toho vlastne nevieme a aké veľké neznámo sa pred nami rozprestiera. Áno, aj keď veríme v Boha, je toho toľko, čomu nebudeme v živote rozumieť. Dokonca ani Jemu nie vždy rozumieme, keďže sú Jeho cesty nevyspytateľné. (Rim 11:33) Niektorých toto poznanie motivuje Bohu viac dôverovať, pretože to pôsobí až pokorujúco. Druhých to však môže zneistiť, ba až odradiť a začnú si klásť otázku, či je Boh skutočne všetko v ich živote?

2. Aká je tvoja reakcia, keď sa stretneš s niečím neznámym? Utekáš, skryješ sa, alebo sa pustíš do skúmania?

Neznámo je len jedna z mnohých vecí, ktoré v nás môžu vyvolať strach. Dôležité je, ako to budeme vnímať. Buď to bude náš večný nepriateľ, tajná príšera pod posteľou, pod ktorú sa nikdy nechcem v noci pozrieť… Ale čo ak to neznáme má svoj zmysel a miesto v našom živote? Nie je potom dobré s určitým rešpektom sa pustiť na cestou skúmania spolu s Bohom? To neznáme môže byť práve hĺbka spoločného vzťahu, do ktorej nás Boh voláva.

V každom z nás sa skrýva určitá zvedavosť, ktorú si síce často spájame s deťmi, ale o čo vzácnejšia je u dospelých. Skús si s mládežníkmi prečítať nasledovné verše:

• Genezis 3:1 – 7
• a potom si text porovnajte s Jer 29:13 a Mt 6:33

3. Ako vnímaš zvedavosť v súvislosti s týmito textami?
4. Myslíš si, že zvedavosť je pre kresťana dôležitá? Prečo áno/nie?

Eva neposlúchla Boha a neodolala pokušeniu. Jej zvedavosť sa jej vypomstila a zhrešila. Ale nie je to čistá zvedavosť, ktorej by sme to mali klásť za vinu. Dôležité je uvedomiť si, že chyba bola v jej motivácii a v tom, že neodolala pokušeniu. Zvedavosť sama o sebe nie je teda zlá, ale je dôležité uvedomiť si, čo sa s ňou človek snaží dosiahnuť a za akých okolností sa deje.

Ďalšie 2 verše nám ponúkajú iný pohľad na zvedavosť– jedná sa o motiváciu k hľadaniu, v tomto prípade sú spájané s hľadaním Boha a Jeho plánu. V našom vzťahu s Ním je teda kľúčová. Ak totiž stratíme údiv pred Bohom, stávame sa vlažní a bez zvedavosti sa náš život stáva ochudobnení. Učíme sa fungovať s tým, čo máme, bez akejkoľvek túžby skúmať a ďalej rásť. Pri takom nastavení nás môže potom kopec vecí minúť…

• Vieš povedať konkrétny príklad „neznámeho“, do ktorého ťa Pán Boh pozval?

Moje povzbudenie na záver znie: buď zvedavý a hľadaj Boha, či už vo svojom vzťahu s Ním alebo v službe a spoločenstve, ktorého si súčasťou. Pozri sa na svoj papier s ľadovcom, možno ti už teraz napadá, čo ďalej.

So zvedavosťou rastie túžba poznať Ho viac. On sa odhalí a prinesie na svetlo nové pravdy o Ňom a ukáže nové cesty a možnosti. Táto zvedavosť dokonca dokáže pomôcť zbaviť sa predsudkov, či už voči Bohu alebo druhým okolo nás, pretože vytŕha z bubliny všednosti a vysiela nás do neznámeho. Boh nás učí dôvere, tak prijmeš Jeho pozvanie?

Chvála

Fotografia: Alexander Hafemann/Unsplash