Často sa pri mladých študujúcich a zároveň slúžiacich kresťanoch stretávam s názorom “kašlem teraz na školu, služba je dôležitejšia, verím, že Pán Boh sa o ten zápočet postará.“ Tomuto konceptu rozumie asi každý z nás a neraz sme ho odskúšali na vlastnej koži. Nikto predsa nepochybuje o Božej moci zasiahnuť aj v tejto situácii. V takomto prípade však veľmi záleží na postoji srdca, ktorý zaujmeme. Je služba len jednou z výhovoriek, aby sme sa vyhli svojim povinnostiam, a tak zakryli svoju lenivosť? Alebo sme sa naozaj snažili urobiť všetko preto, aby sme si svoje povinnosti splnili, ale jednoducho to nevyšlo?
V zamestnaní je to trochu komplikovanejšie. Už nejde len o nás a o to, či skúšku urobíme alebo nie, a v najhoršom prípade si predmet zopakujeme o rok. Nesplnenie, resp. odfláknutie pracovnej úlohy či povinnosti prípadne opakovane nezodpovedný prístup, má negatívny dopad nielen na naše výsledky a pracovné zaradenie. Kvalita vykonanej práce totiž často reprezentuje väčší organizačný celok, v rámci ktorého sme zaradení. To znamená, že sa to týka našich kolegov, nadriadených a ďalších, ktorých práca nadväzuje na tú našu. Čo je najzávažnejšie, vydáva svedectvo o Bohu, ktorému veríme.
Práca od počiatku
Keď nahliadneme do Biblie, zistíme, že Pán Boh už v rajskej záhrade prikazuje človeku, aby pracoval: „Hospodin Boh vzal človeka a voviedol ho do záhrady Éden, aby ju obrábal a strážil“ (1. kniha Mojžišova 2:15). Zveruje človeku dôležitú úlohu a očakáva, že sa jej zodpovedne ujme. Adam s Evou nemajú v záhrade len oddychovať a prechádzať sa, majú sa o ňu starať a zveľaďovať ju. Biblia nám ďalej odhaľuje, že Pán Boh nemá rád lenivosť.
Pavel v 2. liste Tesalonickým 3:10 píše, že „ak niekto nechce pracovať, nech ani neje“. Reaguje na situáciu, ktorá sa v tom čase odohrávala v Tesalonikách – mnoho veriacich Pavlovo kázanie o neočakávanom a skorom príchode Pána Ježiša Krista podnietilo k tomu, aby prestali pracovať a neskôr sa spoliehali na materiálne zabezpečenie zo strany zboru. Svoj voľný čas potom trávili riešením zbytočných otázok a starali sa do vecí, do ktorých nemali. Pavel spolu so Silvanom a Timoteom členov cirkevného zboru napomína, aby v pokoji pracovali a jedli svoj chlieb a napodobňovali ich príklad namáhavej práce, keďže si na túto cestu poctivo zarobili všetky potrebné peniaze (3:7 – 9).
Je to premárnený čas?
V neposlednom rade, v Liste Kolosenským 3:23 čítame, že čokoľvek, čo robíme, máme robiť, akoby sme to robili pre Pána a nie pre ľudí. Uvedený text zahŕňa nielen službu v zbore, pomoc chudobným, spievanie vo worshipovej kapele, písanie kresťanského blogu alebo vedenie skupinky, ale aj servírovanie kávy, upratovanie verejných priestorov, vyučovanie v škole, šoférovanie trolejbusu či administráciu internetových sietí. Niekedy sa nám môže zdať, že v porovnaní s kresťanskou službou nie je naša práca dôležitá. Stráviť osem a viac hodín denne v zamestnaní sa javí ako premárnený a málo “duchovný“ čas, ktorý môžeme investovať oveľa lepšie, a to budovaním Božieho kráľovstva.
Nech na nám zdá naša práca akokoľvek sekulárna, je v konečnom dôsledku rovnako dôležitá pre budovanie Božieho kráľovstva ako misia a služba na plný úväzok, ak ju robíme z tej duše ako Pánovi.
Ak robíme svoju prácu pre ľudí, pre peniaze, získanie uznania, resp. pochvaly alebo jednoducho preto, lebo musíme, naša motivácia sa veľmi rýchlo naštrbí a časom vytratí. Kolegovia nás skôr či neskôr sklamú, rovnako ako aj my ich, zarobené peniaze často nepredstavujú spravodlivú odmenu za vykonanú prácu a ocenenia za pracovný výkon sa možno nikdy nedočkáme. Ak však zmeníme svoj postoj a naším pohonným motorom v pracovnom živote sa stane Pán Boh, nesklameme sa. Ak budeme robiť veci pre Neho, On sa oslávi, a my tak máme príležitosť prinášať princípy Božieho kráľovstva do zdanlivo nemisijného prostredia, keďže máme okolo seba veľký oblak svedkov (List Židom 12:1).
Nech na nám zdá naša práca akokoľvek sekulárna, je v konečnom dôsledku rovnako dôležitá pre budovanie Božieho kráľovstva ako misia a služba na plný úväzok, ak ju robíme z tej duše ako Pánovi. Naša práca nám otvára dvere k misijnému poľu, ktoré by nám ako misionárom v tradičnom ponímaní zostali zatvorené.
Keď sa práca stane prioritou
Na druhej strane sa môžeme stretnúť s prípadmi, kedy sa práca stáva pre človeka prioritou a hlavnou náplňou života. Premýšľame celý deň nad tým, ako zlepšiť obchodnú stratégiu a neprestávame ani keď prídeme večer domov? Zaspávame s myšlienkami o tom, ako robiť ešte lepšie fotky a svadobné videá a svoj voľný čas strávime nepretržitým “scrollovaním“ internetových stránok s touto tematikou? Nevieme sa s rodinou a priateľmi rozprávať na iné témy, okrem toho, koľko hypoték a životných poistiek sa nám podarilo dnes uzavrieť?
Keď si práca pomaly, krok za krokom, začne ukrajovať najskôr z nášho času, myšlienok, vzťahov a neskôr aj srdca, niečo nie je v poriadku. My by sme si tento stav nášho srdca pomenovali tak pekne – záľuba, či vášeň. Čo je zlé na tom, že naša práca nás napĺňa, baví a chceme v nej byť čo najlepší?
Kto je tvojím bohom?
Biblia sa triafa do čierneho: „…pretože hoci poznali Boha, neoslavovali ho ako Boha ani mu neďakovali. Vo svojom uvažovaní upadli do márnosti a ich nerozumné srdce sa zatemnilo. Tvrdili, že sú múdri, a stali sa bláznami. Slávu nepominuteľného Boha zamenili za zobrazenú podobu pominuteľného človeka, vtákov, štvornožcov a plazov” (Rímskym 1:21 – 23). Pán Boh sa nikdy neskrýva sa pekné slová a lichotiace frázy len preto, aby sa nám zapáčil alebo aby náhodou nebol na nás príliš tvrdý. Preto tento stav nášho srdca pomenúva jasne a otvorene. Modlárstvo. Au. Tvrdé? Áno, ale zároveň trefné.
Slávu Boha sme zamenili za pohodlnú kanceláriu, ego – masírujúci úspech a železný korporát s pozlátenými dverami. Prečo sa Mojžiš tak rozčúlil, keď sa vrátil zo Sinaja a našiel Boží vyvolený národ poskakovať okolo zlatého teľaťa? Mal v rukách dosky, na ktorých boli vyryté prikázania priamo od Boha. Vlastnoručne ich napísal, a preto vedel, čo hovorí hneď prvé prikázanie: „Ja som Hospodin, Tvoj Boh. Nebudeš mať iných bohov okrem mňa“ (Exodus 20:2 – 3).
Preto keď začneme pracovať alebo už nejaký ten rok fungujeme v zabehnutom pracovnom kolotoči, dávajme si pozor na to, kto je naším bohom. Dávajme si pozor, v čo vkladáme našu dôveru, nádej, istotu, budúcnosť. Skúmajme, čomu dávame svoj čas a čomu venujeme svoje myšlienky. Je to vysnívané zamestnanie, ktoré tu dnes je, ale zajtra sa všetko môže zmeniť? Alebo je to neotrasiteľný a verný Boh, ktorý je Pánom neba a zeme, ktorý je nemenný a stály a ktorého slová sa nikdy nepominú? Práca tu nie je na to, aby nás vnútorne naplnila a uspokojila. Nemá byť našou istotou. To dokáže len Pán Boh.
Otázky
- Ako sa formoval tvoj pohľad na prácu? Aký príklad si videl na svojich rodičoch a blízkych?
- Stala sa už niekedy pre teba práca bohom? Ako to vyzeralo?
- Prečítaj si Príslovia 12:11 a 1. list Tesalonickým 3:7 – 9. Čo hovoria o práci?
- Volá ťa Pán Boh do nejakej zmeny ako reakciu na dnešné štúdium?
Fotografia: Marten Bjork/Unsplash
