Toto je moja obľúbená téma. Možno si ma ju už počul spomínať. A možno ťa aj prekvapilo, prečo je dôležité o niečom takom rozprávať. Žiaľ, faktom je, že cirkev je v mnohom dizajnovaná pre extrovertov – programy a zhromaždenia sa robia vo veľkých číslach. Mládežnícka služba plná (aj právom a správne) na spoločných zážitkoch, chválach, hrách, verejných diskusiách. Od ľudí sa často čaká veľmi osobný a verejný prejav dosť rýchlo. Modliť sa nahlas, zapojiť sa do rozhovorov, zoznámiť sa s veľkým množstvom ľudí za krátky čas. Raj pre extrovertov, ale tí si často ani len nevedia predstaviť, aké náročné je to pre introverta prežiť takú nedeľu, najmä tých 83 smalltalkov po kostole. Alebo takú mládež s ukazovacou pesničkou a vyvolaním, aby sa dotyčný introvert na záver pomodlil.
Moje osobné presvedčenie je, že mnohí introverti aj napriek úprimnému záujmu o Boha do cirkvi prestali chodiť kvôli tomu, že to na nich bolo jednoducho too much (priveľa). Raz mi ocko jedného môjho kamaráta rozprával o výskume, ktorý dokazoval, že introverti majú dokázateľne viac receptorov, a tak každý vnem prežívajú silnejšie, bolestivejšie, intenzívnejšie a sú z nich aj oveľa skôr unavení a overwhelmed (prepálení) ako napríklad extroverti.
A čo teraz? Mali by sme teraz zmeniť naše mládeže na stretnutia knihomoľov, kde budeme vedľa seba v tichu sedieť, čítať si a piť čaj? Asi to nie je riešenie. Ale stále premýšľam nad tým, ako urobiť z cirkvi a mládeže aspoň trochu viac priateľské miesto pre introvertov. Tu sú pre začiatok moje tri odporúčania:
- Poznaj svojich ľudí. Naozaj ich poznaj. Je dôležité mať vedomosť aj o tom, kto je introvert a kto tŕpne strachom celý program, že ho k niečomu verejne vyzveš.
- Nenúť ľudí sa do všetkého zapájať. Buď múdry/a. Sú tínedžeri, ktorí sa len chcú vyvliecť zo všetkého a všetko ich nudí. Ale sú aj takí, ktorí možnosť nezapojiť sa do aktivity, nejsť na náročnú túru a nemodliť sa nahlas, naozaj pochopia ako milosť.
- Nevyčítaj introvertom, že chcú skôr po mládeži odísť domov. Nemusí to znamenať, že im na spoločenstve nezáleží. Možno len radšej chceli prísť domov a štyri hodiny si s iným introvertom, ktorý vedľa nich na mládeži sedel, písať cez messenger. A kto povedal, že smiatie a zabávanie sa po mládeži v kruhu cirkev je a písanie si jeden na jedného nie je?
Toto je možno pár tipov čo nerobiť. Nabudúce si povieme, čo možno robiť alebo skúsiť inak. Dovtedy skús popremýšľať nad nasledovným:
- Ty sám si skôr introvert alebo extrovert? Rozumieš tvojmu protipólu?
- Vedel by si povedať, koľkých introvertov v spoločenstve máte? Vieš ich mená?
- Ako sa medzi vami cítia?
- Myslíš, že už odišiel z mládeže niekto, kto mal pocit, že je do niečoho nútený?
Fotografia: Toa Heftiba/Unsplash
