Podľa stereotypu, cez ktorý ľudia vnímajú kresťanov, by sa čakalo, že kresťanský učiteľ bude nosiť krížik na krku, oblečené tričko s biblickým veršíkom, v ruke Bibliu a po škole bude roznášať propagačné letáčiky. No kľúčom je byť autentický. Ak je Kristus súčasťou našej identity, nebude ťažké prehliadnuť, že mu patríme aj keď budeme mať na krku vybíjaný opasok.
„Používala som príbehy a vety z normálneho života – to pre mňa znamená, že to boli príbehy zo života s Kristom.“ (Zuzana Potocká)
Ako Pánovi
Veľa učiteľov v dnešnej dobe považuje svoju prácu len za zárobkovú činnosť. Hodiny si odučia, ale nemajú pri tom srdce. Nezaujíma ich, čo žiaci vedia, alebo nevedia, on svoju úlohu splnil, viac robiť nebude. Napriek tomu, že práca učiteľa nie je veľmi dobre finančne hodnotená, kresťanský učiteľ by mal pracovať najlepšie ako vie. Ak vidí, že žiaci učivu nerozumejú, obetuje zo svojho času, aj keď mu za to nikto nezaplatí. (Samozrejme, nie vždy sa to dá.) Na hodiny sa chystá svedomito tak, aby žiaci rozumeli všetkému, čo sa na hodine rozoberá. Učí s nadšením, tak, aby žiaci mali kladný vzťah k predmetu, ktorý učí.
„Čokoľvek robíte, robte z tej duše ako Pánovi, a nie ako ľuďom. Veď viete, že od Pána dostanete za odmenu dedičstvo. Slúžte pánovi, Kristovi.“ (Kol 3:23)
Posväcovanie
Najdôležitejším aspektom, ktorý by mal kresťanský učiteľ spĺňať, je každodenné posväcovanie. Veď aj najväčší učiteľ – Ježiš trávil čas s Otcom, napriek tomu, že bol sám Bohom. My, ľudia, máme tendenciu sa dobre pripraviť pred veľkými udalosťami, dobre sa vyspíme, najeme, pripravíme si materiály, atď.
V Biblii však vidíme, že pred tým, ako mal Ježiš učiť veľké zástupy, alebo Ho čakalo niečo náročné, vstal ešte za tmy a modlil sa. To bola Jeho príprava. Ako chceme plniť Boží plán, ktorý má s nami v našej triede, keď vlastne nevieme, aký plán to je? Aby sme to zistili, musíme sa pýtať. V modlitbe, v Božom Slove, tam sú odpovede. Musíme si uvedomiť, že máme zodpovednosť nielen za seba, ale aj za žiakov, s ktorými prídeme do kontaktu. Preto sa na každý deň musíme vystrojiť.
Čím viac bol Ježiš zaneprázdnený, tým viac sa modlil. „Nadránom, zavčasu, ešte za tmy vstal a vyšiel von. Odobral sa na osamelé miesto a tam sa modlil. Šimon a tí, čo boli s ním sa ponáhľali za ním. Keď ho našli, povedali mu: Všetci Ťa hľadajú! On im odpovedal: Poďme do blízkych mestečiek, aby som aj tam kázal; veď na to som prišiel.“ (Mk 1:35 – 38)
„V tých dňoch vyšiel na vrch modliť sa a celú noc zotrval na modlitbách k Bohu. Keď sa rozodnilo, zavolal si svojich učeníkov, vybral z nich dvanástich a nazval ich apoštolmi.“ (Lk 6:12)
Mnoho pracovníkov s mládežou má veľa energie a nadšenia. S istotou a úspechom môžeme rozbehnúť biblické štúdiá, avšak pri dlhodobých programoch nám často „dôjde benzín“ – dochádza nám duchovná „náplň“. Jednoducho sme zanedbali prikladať na oheň našej viery. No z ohňa, na ktorý sa neprikladá, čoskoro zostane len hromada popola.
Vzťah
Väčšina kresťanských učiteľov vníma kvalitu ich vzťahov so žiakmi a kolegami, ako kľúčový element v procese prinášania zmien do školstva. Ich prístup môžeme zhrnúť do dvoch spôsobov:
1. Vodca – služobník: nasleduje Kristov príklad vedenia tým, že je služobníkom druhým.
2. Integrita – najrozšírenejšia kritika kresťanov je, že sú pokrytci. Preto je veľmi dôležité byť integrovanou osobnosťou. Ak ľudia vedia, že sme kresťania, budú to od nás očakávať. Pod pojmom integrita myslím bezúhonnosť, morálne správanie, hodnoty, atď.
Ako kresťanskí učitelia máme taktiež za úlohu:
- správať sa ku žiakom s úctou, rešpektom a dôverou;
- dodržiavať sľuby;
- byť fér a spravodliví;
- chcieť to najlepšie pre svojich žiakov;
- byť pripravení počúvať;
- podať pomocnú ruku v ťažkostiach;
- tešiť sa z úspechov našich žiakov;
- nevzdávať to s problémovými žiakmi, apod.
Nesmieme si však tento vzťah so žiakmi mýliť s kamarátskym, nie sme totižto platení ako mládežnícki pracovníci, ale ako učitelia. Ide v prvom rade o rešpektovanie našich žiakov a o snahu vidieť, že napĺňajú potenciál, ktorý im Boh dal.
Najväčší vplyv na môj život mali tí učitelia, ktorí sa zaujímali nielen o moje výsledky, ale aj o mňa ako osobu. Veľa učiteľov uviedlo, že je dôležité mať dobré vzťahy so žiakmi. Často len stačí opýtať sa ako sa majú, alebo ako sa im darí v konkrétnych oblastiach ich života. Vedieť o ich záujmoch, poznať ich rodinné pozadie. Pokiaľ je to možné, učiteľ by si mal pamätať mená svojich študentov. Veľa to pre nich znamená.
„Myslím si, že musíme pristupovať k učeniu s odhodlaním, aby sme mohli ovplyvniť každého jedného študenta. Do každého nového školského roku vstupujem s vedomím, že mám iba rok na to, aby som urobil životnú zmenu v živote každého študenta v tej triede, a dám do toho všetko. Všetko čo mám. “ (Ron Clark)
Evanjelizačné programy
Každá škola je povinná niekoľkokrát za rok zorganizovať, alebo sa zúčastniť na určitom počte kultúrno-výchovných, preventívnych programov v rámci vyučovania. Rôzne kresťanské organizácie takéto programy ponúkajú. Učitelia, samozrejme, majú určitý vplyv aj v tejto oblasti. Môžu takýto druh programu posunúť vedeniu, alebo ho vrelo odporučiť.
Príklady týchto programov sú napríklad Exit Tour: týždenný výchovno-vzdelávací preventívny program, ktorý sa prostredníctvom prednášok venuje témam ako: šikanovanie, násilie, sex, láska a vzťahy, konflikty, drogy, fajčenie, zdravá rodina, sebahodnota a pod. Každodenne sa popoludní spoločne s miestnou mládežou pripravujú rôzne aktivity pre študentov a na konci týždňa môžu študenti na koncerte počuť evanjelium. Viac o projekte:
Oveľa viac možností sa nám otvára, ak hovoríme o evanjelizačných projektoch, ktoré nie sú súčasťou vyučovania. Učitelia môžu svojich žiakov pozývať, môžu priniesť plagáty, alebo poslať udalosť na sociálne siete, jednoducho dať evanjelizačné akcie do povedomia žiakom. Mnoho mládeží takéto programy usporadúva, ale na Slovensku sú momentálne najznámejšie asi medzinárodné projekty Fusion, Edge a KECY.
Na budúci týždeň sa pozrieme na skúsenosti učiteľov z rôznych častí Slovenska.
