Nasledujúce týždne a mesiace by sme sa chceli na POINT online venovať viac téme uctievania a chválam. Ako prvú prinášame záverečnú prácu zo Školy pre pracovníkov s mládežou, ktorú spracoval Juraj Šimočko ešte v roku 2016.

Ako som sa k chválam dostal ja?

Môj prvý kontakt s chválami bol na mojom prvom dorastovom výlete v roku 2007. Aj keď som ešte nebol obráteným kresťanom, práve túto súčasť výletu si pamätám asi najlepšie. Pamätám si, ako ľudia spievali piesne, dvíhali ruky a bolo to pre mňa veľmi zaujímavé, ale aj príťažlivé. Po tomto dorastovom výlete som začal navštevovať stretnutia dorastu, ktorých bežnou súčasťou bolo spievanie chvál. Vždy som to mal rád. Keďže som rád spieval a piesne sú skvelý nástroj na vyjadrenie chvály, úcty a vďačnosti, stal sa čas uctievania jednou z mojich najobľúbenejších častí dorastu.

Neskôr som dostal túžbu mať takýto čas chvál aj doma, a preto som sa rozhodol, že sa budem učiť hrať na gitaru. Mali sme doma starú gitaru, ktorá na začiatok dobre poslúžila. Začal som sa učiť prvé akordy, prvé piesne. Neskôr pribúdali zložitejšie akordy a tým pádom aj ďalšie piesne. Po nejakom čase som mal možnosť hrať chvály na jednej víkendovke s mojou sesternicou Julkou. Neskôr som prvýkrát hral na našom doraste spolu s Lenkou. Postupne som začal viac hrávať na dorastoch a mládežiach v Prešove. Pred každým hraním som sa modlil, nech môžem byť použitý a požehnaný v tom, čo idem robiť.

Ako čas plynul, získaval som v hraní čím ďalej väčšiu istotu a hrával som často, niekedy aj niekoľkokrát do týždňa. Uvedomoval som si však, že uctievanie je o niečom viac, ako len o spievaní a hraní piesní. Vedel som, že uctievanie je spôsob, ako môžu Božie deti vyjadriť svoju vďačnosť svojmu Otcovi a že vedúci chvál má to privilégium ľudí do toho viesť. Práve on môže na niečo poukázať, niečo vyzdvihnúť, pozvať do konkrétnych vecí a videl som, že to je niečo, na čom chcem pracovať, čo chcem budovať vo svojom živote.

Osobne ma nikto cieľavedome o vedení chvál neučil a nevychovával. Cítil som tento deficit a všetko som sa musel naučiť sám z vlastných chýb. Stalo sa, že ma starší vedúci chvál napomenul kvôli môjmu pyšnému postoju, a to ma viedlo do pokánia a pokory. Som vďačný za túto skúsenosť, a aj keď to bolo z počiatku ťažké, v konečnom dôsledku ma to doviedlo do pravdy a posunulo dopredu. Aj to je dôvodom, prečo som sa rozhodol napísať túto prácu (záverečná práca v Škole pre pracovníkov s mládežou, pozn.). Pomôcť vedúcim chvál, aby oni mohli svoje poznanie a skúsenosti podávať ďalej.

Je veľmi dôležité porozumieť tomu, že vedenie chvál je potrebné ďalej posúvať. Je až povinnosťou nás, ako vedúcich chvál, či členov chválospevového tímu podávať ďalej veci, ktoré sme sa naučili alebo získali.

Prečo to podať ďalej?

Jedným z hlavných dôvodov a dovolím si tvrdiť, že aj jedným z najdôležitejších, je ten, že nás to sám Ježiš učí robiť. Kristovu službu na Zemi a Jeho pôsobenie a čas s učeníkmi môžeme rozdeliť do niekoľkých fáz. Najprv Ježiš investoval do budovania zdravého jadra a základov, trávil čas s ľuďmi v ich domoch a dedinách a záležalo Mu na tom, aby skutočne porozumeli a uverili tomu, kým je. Potom sa Ježiš zameral na vystrojovanie a prípravu na službu. Svojim učeníkom podáva intenzívny praktický tréning a hlbšie vyučovanie. Ježišova služba sa rozšírila a začali Ho nasledovať väčšie davy. Aj keď sa jeho služba rozširovala, Ježiš ostal stále zameraný na prípravu svojich dvanástich učeníkov. Túto fázu voláme “Multiplikácia”.

Je zaujímavé, že Ježiš si vybral dvanástich učeníkov, ktorých postupne vystrojoval do služby. On sám vedel, že to je najlepší spôsob, ako šíriť dobrú zvesť – zámerne a intenzívne investovať do menšej skupiny ľudí, ktorí to budú podávať ďalej. Výsledkom toho, že Ježiš prichystal učeníkov, ktorí potom ďalej vystrojovali členov prvej cirkvi je aj existencia súčasných kresťanských cirkví.

Podobný princíp sa dá aplikovať aj na predávanie vedenia chvál. Ak nechceme, aby sa uctievanie Pána Boha vytratilo z našich stretnutí a chceme, aby boli mladší vedúci chvál podľa Božieho srdca, potrebujeme ich vychovať a cieľavedome im podať jednak hudobnú zručnosť, ale hlavne správne porozumenie toho, čím uctievanie naozaj je. Cieľavedomé a zámerné to musí byť preto, aby mladší vedúci chvál mohli dostať ucelený obraz a vyučovanie o charaktere a správnom postoji srdca vo vedení chvál. Podávanie vedenia chvál ďalej môže mať teda za výsledok nielen to, že vedúci chvál bude so správnym postojom uctievať Bohu na slávu, ale takým vedľajším účinkom môže byť aj obživenie služby v tom, že prinesie nové nápady a inšpirácie a môže túto službu posunúť dopredu.

O týždeň sa pozrieme viac na to, komu a ako to podať ďalej.