Čo ti ako prvé napadne, keď si spomenieš na to, ako ti niekto odpustil? Čokoľvek si spravil, bol si vinný – niekoho si urazil, zranil, porušil si sľub, povedal si niečo, čo si potom ľutoval.
A teraz si skús spomenúť na okamih, keď ti ten človek odpustil. Vieš to opísať? Vieš opísať, aké to bolo, keď si vedel, že človek, voči ktorému si sa zle zachoval, sa rozhodol nedržať viac ten priestupok proti tebe? Rozhodol sa, že nedovolí tomu priestupku stáť medzi vami a umožní tak vášmu vzťahu, aby sa obnovil na taký, aký bol predtým.
Ak si nad tou situáciou predtým toľko nepremýšľal, teraz nad ňou pouvažuj. Dostal si dar. Poškodený človek ti nemusel odpustiť. Váš vzťah mohol byť navždy zničený. Odpustenie, ktoré si od neho dostal, ti bolo dané ako vzácny dar.
Najväčší dar všetkých čias
Samozrejme, najväčším darom odpustenia všetkých čias je odpustenie, ktoré sme prijali, keď sme sa stali Božím dieťaťom. Dar, ktorý nám náš Stvoriteľ Boh ponúka – že nám môže byť odpustený všetok náš hriech a môžeme mať večný život s Ním v nebi, a to všetko vďaka obeti, ktorú Ježiš Kristus priniesol na kríži, aby prevzal trest za môj hriech.
Dal svoj život, aby som mohla mať odpustenie a slobodu jednoducho tým, že v Neho uverím a prijmem Jeho dar. Ponúka nám odpustenie, pretože chce byť s nami vo vzťahu. A chce, aby sme s Ním prebývali v nebesiach. Je to skutočne ten najväčší dar odpustenia. Nezaslúžim si odpustenie, nebo, ani večný život, ale Ježiš Kristus mi to všetko dáva vo svojej obeti za mňa. Za teba.
Ničiaca horkosť
No dovoľ mi opýtať sa ťa na ešte jeden aspekt daru odpustenia. Premýšľal si niekedy nad tým, že prijímame dar, aj keď my sme tým, kto odpúšťa? Počkať? Čože? Ja som utrpel. Ja som bol zranený. Mne poškodili. Niekto nesplnil sľub, ktorý mi dal. A ja potrebujem odpustiť. Musí to byť jedna z najťažších vecí na svete!
Ľudsky určite je. Udeliť odpustenie niekomu, kto mi poškodil, je prakticky nemožné, pokiaľ nenechám Krista, aby On vo mne odpustil. My, ľudia, si často držíme zranenia – chceme aby ten, kto nás zranil, zaplatil za svoju chybu, chceme ten hriech proti nemu použiť. Keď to však robíme, trpíme. Sme v zajatí, v putách, ak sa toho zranenia držíme. Zranenie kradne našu radosť, náš pokoj, stáva sa z neho horkosť, ktorá nás môže zničiť.
Prepustiť väzňa na slobodu
Mám veľmi rada tento citát od Corrie Ten Boom, autorky knihy Útočište:
„Odpustiť znamená prepustiť väzňa na slobodu a zistiť, že tým väzňom si bol ty sám.”
Ak poznáš Corrie Ten Boom a vieš, koľko bolesti prežila počas druhej svetovej vojny, asi budeš súhlasiť, že mala dobrý dôvod držať si tie zranenia. Ona a jej rodina boli prenasledovaní a odoslaní do koncentračného tábora kvôli „zločinu,” ktorý „spáchali”, keď pomáhali Židom a skrývali ich, aby ich ochránili pred inváziou nacistov v Holandsku. Po oslobodení z väzenia koncentračného tábora začala Corrie pomáhať iným, ktorí boli poznačení traumou vojny a prenasledovania. Toto si všimla na procese uzdravenia:
„A pre všetkých tých ľudí sa kľúčom k uzdraveniu stala rovnaká vec. Každý z nich mal nejaké zranenie, ktoré potreboval odpustiť.” (z jej knihy Útočište)
Aj keď Corrie tejto pravde verila, vo svojej knihe priznáva, aké bolo pre ňu nemožné odpustiť všetkým tým, ktorí ublížili jej a jej rodine. Preto nám prezrádza, odkiaľ schopnosť odpustiť musí prísť:
„Uzdravenie sveta nespočíva na našom odpustení, o nič viac ako na našej dobrote, ale na Jeho. Keď nám On káže milovať našich nepriateľov, spolu s prikázaním nám dáva aj samotnú lásku.” (tiež z knihy Útočište)
Chce nás uzdraviť
Takže schopnosť odpustiť druhým pochádza od nášho Spasiteľa. Dáva nám dar odpustenia iným, pretože chce naše uzdravenie. Chce, aby sme boli slobodní a nedržali si svoju horkosť a bolesť, ktoré pramenia z neodpustenia.
Nepoznám tvoj príbeh, alebo s čím konkrétne zápasíš v oblasti odpustenia, ale pevne verím, že Boh chce, aby si odpustil a vyslobodil z väzenia sám seba. Nechaj Ho, aby to urobil. Daj mu svoje bremeno. Buď slobodný. Kolosanom 3:13 nám káže: „…navzájom sa znášajte a odpúšťajte si, najmä ak by mal niekto niečo proti niekomu. Ako Pán odpustil vám, tak aj vy odpúšťajte druhým!”
A potom vo verši 15 začína Pavol hovoriť o pokoji:
„A pokoj Kristov nech rozhoduje vo vašich srdciach, veď preň ste boli povolaní v jednom tele. A buďte vďační!”
Zaujímalo by ma, či Pavol zámerne spája odpúšťanie druhým s tým, že v našom srdci rozhoduje pokoj. Verím, že áno. A verím, že by s tým súhlasila aj Corrie Ten Boom.
Otázky na diskusiu
- Existuje neodpustenie, ktoré si už dlhšie držíš a zdá sa ti, že odpustiť nedokážeš?
- Ako to u teba funguje? Vieš si predstaviť, že by si bol od tohto bremena slobodný?
- Ako by si pomohol priateľovi, ktorý dovoľuje horkosti, aby ho ničila?
Fotografia: Lina Trochez/Unsplash
