Pre ľudí, ktorí nehovoria primárne týmto jazykom, môžu ľudia potrebujúci slová uistenia vyznievať ako vystrihnutí z romantického filmu, alebo kreslenej rozprávky, alebo prinajlepšom z ideálneho sveta.
Pri fyzickom dotyku som spomínala, že môj manžel má dva dominantné jazyky. No, tak tento je ten druhý. Odkedy spolu chodíme, mal vo svojej mysli vždy veľké vety. A tým veľké myslím naozaj veľké. Aj teraz sedíme oproti sebe pri stole a Robo mi vraví: „To je úžasné, ako na posedenie napíšeš článok. Si veľmi šikovná.“ A viete, čo mu človek, ktorý týmto jazykom lásky ani po šiestich rokoch manželstva stále super nehovorí, povie? Nemusíš hádať, prezradím ti to: „A čo by som ho mala písať postojačky?“ On vie, že mám stále veľké rezervy v pochopení tohto jazyka lásky, ja už ale za tie roky viem, kedy môžem zasrandovať a obaja sa zasmejeme, a kedy by ho moje neuvážené slová mohli hlboko zraniť.
Preto si myslím, že v dnešnom článku ani nie je až tak dôležité vymenovávať, kedy a ako môžete človeku, ktorý potrebuje počuť slová uistenia, povedať, že je super. Chcela by som, aby sme sa hlbšie zamysleli nad tým, ako používame slová, a čo môžu v človeku, ktorý týmto jazykom hovorí, vytvoriť. Nie je dôležité iba ho pochváliť za to, ako zvládol úvod na mládeži, alebo že sa perfektne pripravil na skupinku. Je aj kľúčové nepovedať, že je veľmi nezodpovedný, keď neprišiel načas na mládež, alebo že mu nezáleží na iných, lebo zjedol polovicu občerstvenia sám. Tiež by som si dávala veľký pozor na vtipy a iróniu o ňom, výnimkou je, ak sa poznáte naozaj dobre a máš istotu, že idete na tej istej vlne humoru.
Tak ako žehnajúce a povzbudzujúce slová prinášajú život a radosť, tak mu napomenutie nevhodným tvrdým slovníkom môže spôsobiť jazvy na dlhé obdobie, niekedy aj na celý život. Takže najdôležitejšie u ľudí, ktorí potrebujú počuť slová uistenia, je uvedomiť si, že zlé slová prinášajú hlboké zranenia, ktoré sa ťažko uzdravujú, aj keď následne povieme prepáč.
Je to náročné fungovať v okolí takéhoto učeníka a vyžaduje si to veľa tréningu jazyka, ale myslím, že na oplátku nám tento človek dáva ešte väčší dar ako my jemu, učí nás krotiť svoj vlastný jazyk, uvedomovať si, že slová majú naozaj váhu, a že je tu niekto, kto nás stále počuje.
A na záver predsa niekoľko tipov:
- Pri pochvale a ocenení skús byť konkrétny/a. Nehovor len, že tá hra na mládeži bola super, vyjadri konkrétnu vec, ktorá sa ti na nej páčila, vyzdvihni atmosféru, ktorú vytvoril jej uvedením.
- Ak ti to so slovami nejde ideálne, prvým krokom môže byť, že svojmu učeníkovi napíšeš list. Povzbudzujem ťa ale, aby si pracoval/a aj na slovách uistenia z očí do očí.
- Mysli na tohto človeka počas jeho sviatkov, urob o ňom storky na Instagram alebo postni vašu spoločnú fotku a napíš niekoľko vecí, ktoré si na svojom učeníkovi vážiš.
- S radosťou ho chváľ na verejnosti pred ostatnými. Kritiku si vždy nechaj na čas medzi štyrmi očami.
- Priprav na stretnutie aktivitku, pri ktorej si navzájom budete hovoriť, čo si na sebe navzájom vážite a máte radi, takto zapojíš do prejavovania tohto jazyka aj ostatných zo skupinky/tímu.
- Počas týždňa mu napíš povzbudzujúcu sms pred ťažkým testom.
Fotografia: Álvaro Serrano / Unsplash
