Hrdinovia viery, prestížne ocenenie pre skupinu ľudí, ktorí svoj život budovali na základe viery v Boha, dokázali obdivuhodné veci a máme sa od nich čo učiť.
Naším cieľom ale nie je podobať sa im iba našimi skutkami. Dokázať, čo oni dokázali, a zažiť, čo oni zažili. A tak naším cieľom nemôže byť napodobňovať ich skutky, ale napodobňovať ich vieru v Boha.
Možno Boh pre nás nemá pripravené veľké, obdivuhodné veci ako pre Hrdinov viery. Možno od nás nechce žiadne veľké veci, možno chce, aby sme boli verní v tých každodenných, malých, všedných veciach života. Nevieme, čo od nás bude chcieť, čo ale vieme určite, je to, že Boh viac než po našich skutkoch túži po nás. My sme pre neho dôležitejší než akékoľvek skutky, čo by sme pre neho mohli spraviť.
Ako to viem? Lebo toto nás učí náš dnešný hrdina viery, Enoch.
Chodil s Bohom
O Enochovi v Židom 11:5 čítame: ”Vierou bol Enoch prenesený, aby nevidel smrti. A nenašli ho, pretože ho preniesol Boh. Lebo pred svojím prenesením dostal svedectvo, že sa ľúbi Bohu.”
Naposledy sme si hovorili o Ábelovi, ktorý vierou priniesol Bohu obeť najlepšieho baránka, akého mal, a neskôr pre svoju vieru stratil aj svoj život. Jeho viera ho viedla k niečomu, čo spravil. On, Ábel priniesol obeť. Ale v Enochovom prípade to bolo inak. Enochova viera neviedla Enocha, aby spravil niečo veľkolepé, Enochova viera viedla Boha, aby niečo spravil. Boh ho preniesol, lebo sa mu ľúbil. O Enochovi si nečítame, že by dosiahol nejaké úspechy alebo urobil nejaké obdivuhodné činy, nič. Ale Boh spravil asi tú najobdivuhodnejšiu vec s ním, keď Enoch bol prenesený a nevidel smrť.
Ale prečo sa Boh rozhodol urobiť túto úžasnú vec práve s ním? O Enochovi vieme toho dosť málo, ale keď si čítame Genesis 5, tak sa o ňom dvakrát píše, že “chodil s Bohom”. Enoch chodil s Bohom. Možno v živote spravil nejaké veľké veci, ale toto sa nám Boh rozhodol o ňom nechať zapísať. Enoch je a bude navždy známy pre toto – že chodil s Bohom, páčil sa Bohu a Boh si ho zobral, aby nevidel smrť.
Snažne Ho hľadal
Keď si ale čítame, čo autor listu Židom napísal o Enochovi, v pôvodnej gréčtine, veta nekončí na konci 5. verša (tam je len čiarka), ale až na konci 6. verša. Takže v tom istom nádychu, kde autor hovorí o Enochovi, pokračuje a hovorí niečo nám.
V Židom 11:5 – 6 sa píše: ”Vierou bol Enoch prenesený, aby nevidel smrti. A nenašli ho, pretože ho preniesol Boh. Lebo pred svojím prenesením dostal svedectvo, že sa ľúbi Bohu, ale bez viery nie je možné ľúbiť sa Bohu, lebo ten, kto prichádza k Bohu, musí veriť, že je, a že tým, ktorí ho snažne hľadajú, je odplatiteľom.” Enoch sa ľúbil Bohu, lebo mal vieru. Viera ho tiež privádzala k Bohu, a lebo Ho snažne hľadal, Boh sa Enochovi odplatil.
Božie priority sú jasné
A teraz otázka pre nás: Sme ako Enoch a snažne hľadáme Boha? Veríme mu a prichádzame k nemu pravidelne? Môže byť aj náš život opísaný ako niekto, kto chodí s Bohom?
Neviem ako vy, ale pre mňa je niekedy ľahšie byť ako Ábel a nie ako Enoch. Slúžiť Bohu, obetovať veci ako čas, energiu a aj financie pre Neho, jednoducho robiť veci pre Boha, namiesto toho, aby som robil veci s Ním. Tráviť čas službou pre Neho, ale netráviť čas s Ním. Byť zameraný na seba, moju službu a obete pre Neho, ale zabúdať na Jeho obeť a lásku pre mňa.
Boh hovorí cez proroka Ozeáša 6:6: “Lebo lásku chcem, a nie obete, poznanie Boha viac ako zápaly.” Boh nás miluje a chce nás viac než čokoľvek by som mu vedeli ponúknuť.
Božie priority sú jasné. On chce nás viac než naše skutky a obete, tak sa uistíme, že aj naše priority sú v súlade s Jeho. Áno, niekedy musíme byť ako Ábel a dávať Bohu obete, ale ak nejde o obeť času, ktorý ideme stráviť s Nim, buďme ako Enoch, ktorý mal vieru, pristupoval k Bohu a kráčal s Ním každý deň. A o tom je aj celé kresťanstvo, veď Boh nás nevolá iba do služby, ale do vzťahu.
