DOBR\u00c9 <\/p>\n\n\n\n
Budem dobr\u00e9 sadi\u0165, aby som mohla dobr\u00e9 \u017ea\u0165. Malo by to fungova\u0165 napr\u00edklad tak, \u017ee ke\u010f d\u00e1m chudobn\u00fdm, chudobn\u00e1 nebudem. Ke\u010f zasejem \u0161tedro, \u0161tedro zo\u017enem. Bolo by dobr\u00e9 zasadi\u0165 e\u0161te aj napr\u00edklad d\u00f4slednos\u0165 a vytrvalos\u0165. Sad\u00edm l\u00e1sku, l\u00e1sku \u017enem. A niekedy mi pr\u00edde \u013e\u00fato, \u017ee sejem, sejem, sad\u00edm, polievam \u2013 a mysl\u00edm t\u00fdm, sl\u00fa\u017eim, star\u00e1m sa, zauj\u00edmam, pe\u010diem torty, modl\u00edm sa, stret\u00e1vam, hovor\u00edm \u013eu\u010fom o pravej n\u00e1deji a tom v\u0161etkom \u2013 a zrazu ni\u010d, ten \u010dlovek zmizne. P\u00f4da nebola pripraven\u00e1. Alebo v lep\u0161om pr\u00edpade \u00farodu zo\u017ene ktosi in\u00fd jedin\u00fdm slovom. Ale to je v poriadku, lebo Boh ma upozor\u0148uje, \u017ee z\u00e1hrada, v ktorej si sad\u00edm veci, je niekedy spolo\u010dn\u00e1 s ostatn\u00fdmi. \u010ci\u017ee, to by sme mali. Budem robi\u0165 dobre, vytrvalo, spravodlivo, zasieva\u0165 l\u00e1sku, rados\u0165, pochopenie, pokoj, dobro a v\u0161etko mi to v \u017eivote pekne vyrastie. Ale uk\u00e1\u017eem v\u00e1m, \u010do si tu e\u0161te sad\u00edm a \u010do mi tie\u017e pekne vyrastie. <\/p>\n\n\n\n
DOBR\u00c9 A ZL\u00c9<\/p>\n\n\n\n
Rozhodla som si to tu tro\u0161ku skr\u00e1\u0161li\u0165. Niekedy jednoducho chcete ma\u0165 veci vo vlastn\u00fdch ruk\u00e1ch, ch\u00e1pete. Tro\u0161ku sa nau\u010di\u0165 aj spolieha\u0165 sa s\u00e1m na seba, ma\u0165 viac samostatnosti a takzvanej slobody. S\u00e1m si definova\u0165 \u017eivot. Tak som si tak len po okrajoch povys\u00e1dzala tro\u0161ku kontroly nad \u017eivotom, tro\u0161ku d\u00f4very vo svoju silu a viery v seba. A popri tom <\/p>\n\n\n\n
sa te\u0161\u00edm na svoju \u00farodu, viete, spomenut\u00fa vy\u0161\u0161ie. Ale v\u0161imla som si, \u017ee pomedzi to rastie aj nie\u010do in\u00e9 \u2013 nepr\u00e1vos\u0165, klamstvo, biedne rozhodnutia, strach, <\/p>\n\n\n\n
\u010fal\u0161ie klamstv\u00e1, \u017eiarlivos\u0165, polopravdy a sebeckos\u0165. Ke\u010f sa zjavila aj p\u00fdcha, bolo na\u010dase prehodnocova\u0165. <\/p>\n\n\n\n
\u010co som to siala? Myslela som, \u017ee to len tak na pokraji… \u017ee to len tak ob\u010das som sebeck\u00e1, \u017ee to nebude vadi\u0165. \u017de to len tak niekedy sa rozhodnem pod\u013ea seba a nie pod\u013ea Toho, kto d\u00e1va \u017eivot. <\/p>\n\n\n\n
\u00daplne sa mi to vymklo z r\u00fak. Klamstv\u00e1 neboli len na okraji z\u00e1hrady, objavili sa aj medzi dobrou \u00farodou. T\u00fa\u017eba kontroly nad sebou, t\u00fa\u017eba prebratia Bo\u017eej role vyr\u00e1stla ako nechutn\u00e1 ve\u013ek\u00e1 burina priamo uprostred dobr\u00e9ho aj zl\u00e9ho. <\/p>\n\n\n\n
\u017dATVA <\/p>\n\n\n\n
\u010co sejem, budem aj \u017ea\u0165. Ak som siala veci, \u010do ma odlu\u010duj\u00fa od Boha, \u010dak\u00e1 ma odl\u00fa\u010denie od Boha. Neviem, \u010di som si tak pomedzi ostatn\u00e9 veci nezasiala aj ve\u010dn\u00fa smr\u0165. Stoj\u00edm uprostred svojej z\u00e1hrady. Opustene uprostred po\u013ea. Nezvl\u00e1dla som to. <\/p>\n\n\n\n
V\u0161\u00edmam si, \u017ee na ved\u013eaj\u0161om pozemku to niekto zvl\u00e1dol. Prizer\u00e1m sa bli\u017e\u0161ie a t\u00e1to z\u00e1hrada je v\u00e4\u010d\u0161ia. Ove\u013ea v\u00e4\u010d\u0161ia, nie\u010do ako nekone\u010dn\u00e9 pole. Stromy hovoria o l\u00e1ske, kvety o kr\u00e1se a starostlivosti, ovocie je pokoj a rados\u0165. Ani jedna burina, ani jeden pokus o takzvan\u00e9 skr\u00e1\u0161lenie z\u00e1hrady. Ani jeden kompromis, ani jeden n\u00e1znak odl\u00fa\u010denia od Boha. Mus\u00ed to by\u0165 \u2013 <\/p>\n\n\n\n
Je\u017ei\u0161 m\u00e1 na svojom poli zasiaty \u017eivot a len \u017eivot. Pravdu a len pravdu. Pokoj a l\u00e1sku a spravodlivos\u0165 a rados\u0165 z re\u00e1lnej slobody. Pach mojich plodov sa teraz vzn\u00e1\u0161a nad Jeho po\u013eom. <\/p>\n\n\n\n
A vtedy sa pomaly ot\u00e1\u010da za z\u00e1pachom a pozer\u00e1 priamo na m\u0148a. <\/p>\n\n\n\n
Nem\u00e1m z\u00e1hradu ako zakry\u0165 a zd\u00e1 sa mi nef\u00e9r Mu poh\u013ead op\u00e4tova\u0165.<\/p>\n\n\n\n
Rozhodn\u00fdm krokom vstupuje na m\u00f4j pozemok a p\u00fdta sa najneuverite\u013enej\u0161iu ot\u00e1zku, ak\u00fa sa kedy kto v dejin\u00e1ch \u013eudstva op\u00fdtal: <\/p>\n\n\n\n
\u201eChce\u0161 sa vymeni\u0165?\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u010ci chcem \u010do? Vymeni\u0165 si \u00farodu? Vymeni\u0165 si \u00fadel? Budem \u017ei\u0165, ak zo\u017enem, \u010do si zasial. Ale zomrie\u0161, ak zo\u017ene\u0161 moju \u00farodu. <\/p>\n\n\n\n
Hovor\u00ed\u0161, \u017ee e\u0161te nie je neskoro. A tak pomedzi prsty sledujem, ako sa vymie\u0148ame. Bitku, trest, v\u00fdsmech, boles\u0165, zimu, pon\u00ed\u017eenie, opustenos\u0165. Pomedzi prsty sledujem piatok. S tv\u00e1rou v dlaniach n\u00e1sledne pre\u017e\u00edvam z\u00fafal\u00fa sobotu. Je po v\u0161etkom. No v nede\u013eu mi dlane odkr\u00fdva\u0161 a pozer\u00e1\u0161 priamo na m\u0148a. Viem, \u017ee keby moja z\u00e1hrada bola jedin\u00e1 na svete, ktor\u00e1 je na tom zle, aj tak sa vymen\u00ed\u0161. A ja dnes viem, \u017ee je po v\u0161etkom <\/p>\n\n\n\n
strachu zo zlej \u00farody, ktor\u00e1 by nado mnou chcela vl\u00e1dnu\u0165. <\/p>\n\n\n\n