\u010co sa v\u00e1m vybav\u00ed, ke\u010f si predstav\u00edte romantick\u00fa l\u00e1sku? Kytica \u010derven\u00fdch ru\u017e\u00ed? Fyzick\u00e1 pr\u00ed\u0165a\u017elivos\u0165? Tanec pri mesa\u010dnom svite alebo spolo\u010dn\u00e1 ve\u010dera pri svie\u010dkach?<\/p>\n\n\n\n
Mo\u017eno romantick\u00e1 l\u00e1ska znamen\u00e1, \u017ee v\u00e1s druh\u00e1 osoba tak silno pri\u0165ahuje, \u017ee si bez nej neviete predstavi\u0165 \u017eivot. Alebo mo\u017eno romantick\u00e1 l\u00e1ska znamen\u00e1 n\u00e1js\u0165 „spriaznen\u00fa du\u0161u“ alebo „toho prav\u00e9ho“ – toho, kto v\u00e1s „dopln\u00ed“, ako to povedal Jerry Maguire. Ale je to podstata skuto\u010dnej l\u00e1sky, alebo len jej \u010das\u0165?<\/p>\n\n\n\n
Znamen\u00e1 skuto\u010dn\u00e1 l\u00e1ska k inej osobe, \u017ee za\u017eijeme pocit vzru\u0161enia podobn\u00fd objavu pokladu, pocit, \u017ee som na\u0161iel nie\u010do pre m\u0148a hlboko cenn\u00e9? Alebo je skuto\u010dn\u00e1 l\u00e1ska o nie\u010dom inom, o nie\u010dom viac?<\/p>\n\n\n\n
Pojem romantickej l\u00e1sky, ako ho ch\u00e1peme dnes, sa v Biblii priamo nerie\u0161i, \u010diasto\u010dne preto, \u017ee autori ju p\u00edsali a zostavovali d\u00e1vno pred obdob\u00edm romantizmu. V Piesni piesn\u00ed m\u00e1me nieko\u013eko pikantn\u00fdch milostn\u00fdch b\u00e1sn\u00ed a m\u00e1me pr\u00edbehy o \u013e\u00fabostn\u00fdch vz\u0165ahoch a man\u017eelstv\u00e1ch medzi \u013eu\u010fmi. Nevid\u00edme v\u0161ak vz\u0165ahy, ktor\u00e9 by vyzerali ako modern\u00e9 randenie – \u017eiadni priatelia a priate\u013eky, \u017eiadni partneri (v zmysle, ako si dnes predstavujeme romantick\u00fdch partnerov), ani \u017eiadne diamantov\u00e9 prstene a komplikovan\u00e9 \u017eiadosti o ruku.<\/p>\n\n\n\n
Zamyslime sa nad tromi pr\u00edbehmi o l\u00e1skypln\u00fdch vz\u0165ahoch v Biblii, ktor\u00e9 n\u00e1m pom\u00f4\u017eu prenikn\u00fa\u0165 k podstate romantickej l\u00e1sky – nie k popul\u00e1rnym o\u010dak\u00e1vaniam, ktor\u00e9 obklopuj\u00fa modern\u00fa romantiku, ale k podstate skuto\u010dnej l\u00e1sky.<\/p>\n\n\n\n
V Genezis 1 Boh tvor\u00ed stvorenie. Potom sa prenesieme do z\u00e1hrady plnej stromov, riek a zvierat (Genezis 2). Autori opakovane ukazuj\u00fa, ako Boh vyhlasuje svoje stvorenie za „dobr\u00e9“ (hebr. tov), teda a\u017e do chv\u00edle, ke\u010f vid\u00ed samotn\u00e9ho \u010dloveka (hebr. adam). Teraz autori zav\u00e1dzaj\u00fa probl\u00e9m – z\u00e1mern\u00fd liter\u00e1rny \u0165ah – ke\u010f ukazuj\u00fa Boha, ktor\u00fd hovor\u00ed, \u017ee nie je „dobr\u00e9“, aby bol \u010dlovek s\u00e1m (Gn 2:18). Ale pre\u010do?<\/p>\n\n\n\n
Boh rie\u0161i probl\u00e9m t\u00fdm, \u017ee najprv rozdel\u00ed Adama na polovicu (Gn 2:21). \u010casto o tom hovor\u00edme, akoby Boh vzal Adamovi rebro a stvoril z neho Evu, ale hebrejsk\u00e9 slovo tsela (\u010dasto prekladan\u00e9 ako „rebro“) sa nikdy nepou\u017e\u00edva ako anatomick\u00fd term\u00edn v \u017eiadnej inej pas\u00e1\u017ei P\u00edsma. Mimo Genezis 2 sa toto slovo pou\u017e\u00edva najm\u00e4 na opis architekt\u00fary chr\u00e1mu (napr. Ex 25 – 38, 1. kniha kr\u00e1\u013eov 6 – 7, Ez 41). <\/p>\n\n\n\n
Biblick\u00ed autori pou\u017e\u00edvaj\u00fa tsela na ozna\u010denie dvoch polov\u00edc archy zmluvy, dvoch polov\u00edc chr\u00e1mu a dvoch polov\u00edc nov\u00e9ho Jeruzalema. Bo\u017eie stvorenie Evy je teda procesom rozdelenia Adama na polovicu a n\u00e1sledn\u00e9ho vybudovania Evy z jednej jeho strany. Dost\u00e1vame portr\u00e9t dvoch \u013eud\u00ed, z ktor\u00fdch ka\u017ed\u00fd je polovicou zjednoten\u00e9ho celku, hlboko z\u00e1visl\u00e9ho od toho druh\u00e9ho. Adamova dobrota a \u017eivot z\u00e1visia od Evy a jej z\u00e1vis\u00ed od jeho.<\/p>\n\n\n\n
Potom Boh naz\u00fdva t\u00fato \u017eenu „‚ezer kenegdo“. Hebrejsk\u00e9 slovo ‚ezer by sme mohli prelo\u017ei\u0165 ako „pomoc“, ale neznamen\u00e1 to, \u010do \u010dasto predpoklad\u00e1me. ‚Ezer nie je ani tak men\u0161\u00ed „asistent“ alebo „pomocn\u00ed\u010dka“, ako sk\u00f4r niekto, kto zohr\u00e1va vz\u00e1jomn\u00fa \u00falohu „nepostr\u00e1date\u013en\u00e9ho druh\u00e9ho“, siln\u00e9ho a m\u00fadreho sprievodcu, bez ktor\u00e9ho sa zam\u00fd\u0161\u013ean\u00e9 dobro nem\u00f4\u017ee uskuto\u010dni\u0165. Jedinou \u010fal\u0161ou postavou v Biblii, ktorej bol udelen\u00fd tento titul (‚ezer), je s\u00e1m Boh. Nie je to oby\u010dajn\u00fd pomocn\u00edk, v\u0161ak?<\/p>\n\n\n\n
Pri druhom hebrejskom slove, kenegdo, by sme mohli pou\u017ei\u0165 metaforu zrkadlenia, aby sme sa dostali k hlavnej my\u0161lienke. N\u00e1pomocn\u00e1 parafr\u00e1za z Genezis 2:18 by mohla by\u0165: <\/p>\n\n\n\n
„Pre \u010dloveka nie je dobr\u00e9 by\u0165 osamel\u00fd. Stvor\u00edm toho, kto ho m\u00f4\u017ee vyslobodi\u0165 z neschopnosti plni\u0165 bo\u017esk\u00e9 poverenie s\u00e1m, toho, kto ho zrkadl\u00ed.“<\/p>\n\n\n\n
Biblick\u00ed autori predstavuj\u00fa tento zv\u00e4zuj\u00faci, jednotn\u00fd vz\u0165ah dvoch \u013eud\u00ed ako dobr\u00fd Bo\u017e\u00ed z\u00e1mer pre \u013eudstvo. „Jedno telo“ z Gn 2:24 presahuje spojenie sexu\u00e1lneho aktu (hoci to je jeden zo sp\u00f4sobov, ako mo\u017eno jednotu jedn\u00e9ho tela pre\u017e\u00edva\u0165). V \u010dom sa teda t\u00e1to my\u0161lienka l\u00ed\u0161i od pocitu „ty ma dopln\u00ed\u0161“?<\/p>\n\n\n\n
Adam a Eva sa navz\u00e1jom „dop\u013a\u0148aj\u00fa“ nie t\u00fdm, \u017ee si navz\u00e1jom uspokojuj\u00fa svoje osobn\u00e9 t\u00fa\u017eby, ale t\u00fdm, \u017ee sa st\u00e1vaj\u00fa nerozlu\u010dn\u00fdmi partnermi, ktor\u00ed sa usiluj\u00fa o dobro toho druh\u00e9ho. Dne\u0161n\u00e9 popul\u00e1rne ch\u00e1panie romantiky sa len zriedkakedy dostane za hranice zmyslu l\u00e1sky „uspokojenie mojich t\u00fa\u017eob“. Autori knihy Genezis v\u0161ak tento zmysel l\u00e1sky „nerozlu\u010dn\u00fdch partnerov“ opisuj\u00fa ako z\u00e1klad \u013eudsk\u00e9ho rozkvetu a tov – dobroty a spr\u00e1vneho fungovania samotn\u00e9ho stvorenia.<\/p>\n\n\n\n
V poslednom ver\u0161i Genezis 2. kapitoly zis\u0165ujeme, \u017ee mu\u017e a \u017eena boli nah\u00ed a bez hanby – obraz \u010distej d\u00f4very, otvorenosti, zranite\u013enosti a bezpe\u010dia. Ke\u010f je \u010dlovek skuto\u010dne zjednoten\u00fd s druh\u00fdm, nem\u00e1 potrebu sebaobrany ani projekcie falo\u0161n\u00e9ho ja. Vo svojom najzranite\u013enej\u0161om stave boli mu\u017e a \u017eena v pokoji. Nemali \u010do skr\u00fdva\u0165, nemali medzi sebou \u017eiadne tajomstv\u00e1 ani klamstv\u00e1, \u017eiadne uchopenie moci, hierarchiu ani zneu\u017e\u00edvanie. Namiesto toho mali portr\u00e9t l\u00e1sky v \u00faplnom pokoji.<\/p>\n\n\n