V prvej časti sme absolvovali stručný teologický úvod do témy slobody a rozhodovania z hľadiska kresťanskej viery. Mohli sme vidieť, že táto téma je na jednej strane veľmi praktická a do zmysluplnej diskusie sa môžu zapojiť všetci bez ohľadu na to, či sú veriaci alebo neveriaci. Zároveň môžeme túto tému uchopiť aj evanjelizačne a pozvať ľudí ku skutočnej slobode, ktorú máme v Pánovi Ježišovi Kristovi. 

V druhej časti sa pozrieme na praktické otázky rozhodovania komplexnejším spôsobom.

Andy Stanley, rečník a líder, napísal knihu Better decisions, fewer regrets, 5 questions to help you determine your next move (Lepšie rozhodnutia, menej sklamaní, 5 otázok, ktoré ti pomôžu určiť tvoj ďalší krok). Stanley hovorí, že nasledovných 5 otázok nám pomôže robiť lepšie rozhodnutia, ktoré potom nemusíme ľutovať. 

1. Otázka integrity: Prečo to naozaj chcem?

Táto otázka je vlastne výzvou, aby sme boli k sebe úprimní a neklamali sami seba. Človek sa totiž vyznačuje schopnosťou aj svoje hlúpe rozhodnutia si dodatočne racionalizovať a ospravedlňovať. Či už ide o veľké životné rozhodnutie, alebo „len“ o kúpu nového telefónu, je dobré položiť si túto otázku z viacerých uhlov: Som k sebe skutočne úprimný? Prečo to vlastne robím? Prečo sa vlastne rozhodujem?

Predstavte si, že vojdete do obchodu a predavač by vám nahlas povedal veci, ktoré si prehrávate v hlave. Napríklad by povedal: „Kúpte si tento výrobok, veď ak sa vám nebude páčiť, môžete ho niekomu darovať.“ Alebo by povedal niečo v zmysle: „Síce už niečo podobné doma máte, ale toto je novšie.“ Asi by sme takéhoto predavača rovno niekam poslali. Prečo sa nám tieto dôvody zdajú také rozumné, keď si ich hovoríme sami vo svojej mysli? 

Buďme k sebe preto úprimní a priznajme si, prečo dané rozhodnutie chceme urobiť a či je to ozaj dostatočný dôvod pre daný krok.

2. Otázka môjho životného odkazu: Aký príbeh chcem hovoriť druhým?

Každé naše rozhodnutie sa stane trvalou súčasťou nášho životného príbehu. Náš život nie sú samostatne stojace udalosti. Každé jedno rozhodnutie, každá jedna udalosť sa stane kapitolou v príbehu nášho života. A jedného dňa čokoľvek, čo práve teraz prežívame so svojimi deťmi, v manželstve, v práci, financiami či zdravím nebude nič iné ako príbeh, ktorý budeme rozprávať. Alebo sa ho budeme snažiť zamlčať. 

Otázkou teda je, aký príbeh svojho života chceme rozprávať druhým? Táto otázka nás vytrháva z nášho bezprostredného kontextu do širšieho kontextu celého nášho života. Aký príbeh chceme raz rozprávať svojim deťom alebo svojim vnúčatám? Majme na pamäti, že naším životným odkazom nemusí byť to, že to bola jedna veľká katastrofa. 

3. Otázka svedomia: Pociťujem pri rozhodovaní nejaké napätie, ktoré si zaslúži moju pozornosť?

Ide vlastne o isté vnútorné váhanie. Ak by aj všetci okolo nás danú vec schvaľovali, ale v nás je akési vnútorné váhanie a neistota. Dobrou radou je neuponáhľať sa a rozhodnutie radšej odložiť. Neignorujme to a nevyhovárajme si to. Radšej sa na chvíľu zastavme a nechajme sa vytrápiť tým, čo nás trápi. A pokiaľ v tomto napätí zotrváme dostatočne dlho, časom budú prichádzať informácie, ktoré prinesú odpovede na našu neistotu. 

Toto vnútorné napätie nemusí byť racionálne ani logické. Ale mali by sme mu venovať pozornosť a neignorovať ho. Napätie nemusí znamenať automaticky nie. Skôr ide o to, že sa človek na kratšiu alebo dlhšiu chvíľu zastaví a časom vyplávajú na povrch veci, ktoré vnesú svetlo do toho, či naše rozhodnutie má byť áno alebo nie. Niekedy je to teda len otázka času. Buďme vnímaví voči tomuto napätiu, aj keď nám to v danej chvíli nedáva žiadny zmysel, a aj ak to nikto iný nevie oceniť.

Pri otázke svedomia je potrebné povedať, že svedomie nie je úplne spoľahlivý nástroj, pretože človek môže mať aj pokrivené svedomie. Ak si kladieme otázky ako napríklad: „Zistí to niekto? Nechám sa nachytať?“ svedčí to skôr o našom pokrivenom svedomí. 

V knihe Prísloví je myšlienka, že „záchrana je tam, kde je mnoho radcov.“ (Pr 11:14) A aj naše slovenské príslovie hovorí: Viac hláv, viac rozumu. Je preto užitočné počúvať druhých, čo k danej veci hovoria. Počúvanie je spôsob, akým sa učíme. A ak nebudeme počúvať a učiť sa, nakoniec určite nebudeme robiť dobré rozhodnutia, bez ohľadu na to, akí sme múdri.

4. Otázka zrelosti: Je rozumné to urobiť?

Je oveľa jednoduchšie položiť si otázky: Je to správne alebo nesprávne? Je to nemorálne? Je to nezákonné? A na ne môžeme nájsť odpoveď ľahko. Pri istých veciach môžeme ľahko povedať, že daná vec nie je vyslovene nemorálna, ani nelegálna, ale… Chce to od človeka veľkú zrelosť, aby sa zastavil a vymanil sa z kontextu správneho a nesprávneho, dobrého a zlého, zákonného a nezákonného a položil si otázku: No dobre, ale je to pre mňa múdra vec? A v tom je ten háčik. Je naozaj rozumné, aby som toto urobil? 

Ak sa nad tým zamyslíme, naša najväčšia chyba, ktorú sme urobili ohľadom financií, najväčšie sklamanie vo vzťahu, alebo čokoľvek iné – takmer vždy tomu predchádzala séria nerozumných rozhodnutí. Nemuseli byť vyslovene nemorálne alebo nelegálne, boli len jednoducho nerozumné. 

Náš najhorší víkend, najhoršia chvíľa, možno dokonca vzťah či manželstvo, ktoré ľutujeme, tomu často predchádzala séria nerozumných rozhodnutí. Ak si teda položíme otázku: „Je toto múdre?“ drží nás to dostatočne ďaleko od katastrofy a od fatálnych sklamaní.

Túto otázku si môžeme rozdeliť na tri časti:

  • Akú múdru vec mám urobiť vo svetle svojich minulých skúseností?
  • Čo je múdre, čo mám urobiť vzhľadom na moje súčasné okolnosti, môj súčasný stav emócií?
  • Čo je múdre, aby som urobil vo svetle svojich budúcich nádejí a snov?

Andy Stanley hovorí, že raz dostal výbornú radu v tom duchu, aby nikdy neurobil žiadne rozhodnutie, napríklad finančné, ktoré by pred druhými nechcel vysvetľovať.  Nie preto, že by to bolo nezákonné alebo nemorálne.  Jednoducho, ak by sme svoje rozhodnutia nechceli pred druhými zdôvodňovať, nerobme ich. 

5. Otázka vzťahov: Čo odo mňa vyžaduje láska?

Táto otázka je odlišná od predošlých štyroch. Pri prvých štyroch, ak človek urobí dobré rozhodnutie, dostane dobrú odmenu (výsledok). Ak si položíme prvé štyri otázky a dobre sa rozhodneme, budeme sa mať lepšie. Ale táto piata otázka nás bude niečo stáť. Niečoho sa vzdávame. 

Táto otázka nás vedie od našich vlastných záujmov k záujmom druhých, od nášho sebectva k obeti a štedrosti. Touto otázkou sa vlastne pýtame, akým spôsobom naše rozhodnutie ovplyvní ďalších ľudí. Ublíži moje rozhodnutie niekomu? Poškodí niekoho?

Odpoveď na túto otázku závisí od toho, ako naširoko zadefinujeme svoju lásku. Týka sa len našich najbližších? Patria do tejto lásky aj ľudia zo širšej komunity alebo dokonca celé ľudstvo? 

Človek nemá žiadnu záruku, že aj druhá strana si položí rovnakú otázku a prejaví rovnakú ochotu sa obetovať. V skutočnosti, nikto z nás nie je schopný dôsledne kráčať na 100% v duchu tejto otázky. To však neznamená, že je to zbytočná otázka. Táto otázka ide skutočne hlboko a odhaľuje to, či sledujeme prioritne svoje vlastné záujmy alebo berieme do úvahy aj záujmy ostatných. 

Len zrelý človek, ktorého život je ukotvený v niečom, čo ho presahuje, dokáže nájsť dostatočnú motiváciu i silu jednať takto voči druhým.

Táto posledná otázka je silne evanjeliová. K akému rozhodnutiu viedla Boha Jeho láska? K akému činu viedla Pána Ježiša Jeho láska voči nám? Odpoveďou je čisté evanjelium (por. napr. J 3:16). 

Otázky na zamyslenie: 
  1. Ktorá z vyššie uvedených otázok je pre teba momentálne najrelevantnejšia? 
  2. Ktorú z nich si si nikdy nepoložil? Akú novú perspektívu to prináša do tvojho života?
  3. Ako mení tvoj život skutočnosť, že Boh sa rozhodol z lásky k tebe obetovať? (J 3:16)
  4. Akými rozhodnutiami môžeš lepšie odzrkadľovať Božiu lásku vo svojom živote?
Zdroje: 

Fotografia: Zach Lucero/Unsplash