Križovatky sú pre mňa fascinujúce. Vlastne ich milujem! Ovplyvňujú naše životy na mnohých úrovniach. Napadajú ti nejaké príklady? Možno si už teraz predstavuješ dve veľmi rušné cesty plné áut, ktoré sa stretávajú na semaforoch. Alebo možno tvoja myseľ prechádza k rušnému priechodu pre chodcov plnému ľudí idúcich všetkými smermi, alebo kruh A, ktorý sa križuje s kruhom B. Križovatky sa dejú prakticky všade. Či už uvažujem o najmenších križujúcich sa tuneloch mraveniska alebo o výbušnej supernove, križovatkou všetkých križovatiek je pre mňa to, keď sa Boh stal človekom. Ježiš (kruh A) urobil osobné rozhodnutie, keď poslušne vykročil z prahu neba veľmi osobne pretínajúc do lona Márie (kruh B), čo viedlo k novému výsledku, k novému človeku a nakoniec to viedlo k hroznému a zároveň veľkolepému výsledku na… kríži. Zaujímavé, že?

Pri našej snahe kráčať tak, ako kráčal Ježiš, sa, samozrejme, musíme najprv uistiť, že sme sa osobne stretli s Ježišom na kríži, a to len na základe viery. Nasadili sme si prilbu spasenia? Až potom sa môžeme začať učiť, ako sa osobne križovať s druhými ľuďmi a ich životmi a pokorne im ukazovať Kristov ukrižovaný život v nás. Pavol v liste Galaťanom 2:19 – 20 povedal: „S Kristom som ukrižovaný. Už nežijem ja, ale žije vo mne Kristus. A život, ktorý teraz žijem v tele, žijem vo viere v Božieho Syna, ktorý ma miloval a vydal seba samého za mňa.“ Stretol sa so mnou na križovatke, ktorá zmenila smer môjho života a ja som mu za to navždy vďačný a motivuje ma to pomáhať aj iným, aby na túto križovatku prišli.

Aby sme boli na križovatkách v bezpečí, učili sme sa ako deti vždy zastaviť, pozrieť sa, spýtať sa a počúvať. Navrhujem, aby sme si osvojili túto dobrú radu aj pre naše vzťahové križovatky. Predstav si, že si na šialene rušnom priechode pre chodcov. Ľudia prichádzajú a odchádzajú z mnohých strán. Zrazu uvidíš človeka zo svojej mládeže, ktorého veľmi dobre nepoznáš, no on ťa nevidí. Hlavu má sklonenú, v ušiach slúchadlá, a ty si pomyslíš. Hmm? Mal by som? Prekvapíš sám seba a urobíš odvážny krok, ktorý skríži vaše cesty. Obaja rýchlo zastavíte oproti sebe. Ten mládežník prekvapene pozrie hore, uvidí ťa a vystrúha trápny úsmev. Spýtaš sa ho, „Hej, čo tu robíš?“ Počúvaš.  „Nič také,“ povie. Potom ho pozveš, aby sa s tebou prešiel prekvapivo sa zrazu všetko obráti o 180 stupňov a začne rozprávať o všetkom pod slnkom. Ty počúvaš. Pýtaš sa otázky. Ďalej počúvaš… aký dar dávaš v týchto chvíľach…

Možno ste si všimli, že vzťahové križovatky môžu byť chaotické. Keď sme žili v Colorade, často som chodieval do práce na bicykli. Keď som sa jedného dňa cestou domov blížil k hlavnej križovatke, pokračoval som na zelenú s právom prednostnej jazdy, ale na moje prekvapenie sa v tej istej križovatke, ktorú som prechádzal na bicykli, objavilo príliš rýchlo idúce auto, ktoré odbáčalo vpravo. Toto jeho rozhodnutie spôsobilo, že som sa nečakane stretol so zadnou časťou jeho auta. Preletel som celé auto a pristál na chrbte priamo uprostred jednej z najrušnejších križovatiek v meste. Našťastie ma zachránila moja prilba. Paradoxne, môj bicykel urobil obrovskú preliačeninu na boku toho auta. Môjmu bicyklu sa nič nestalo. Dokonca som sa na ňom odviezol domov. Ten, čo zavinil túto nehodu, bol nahnevaný na MŇA a snažil sa vo mne vyvolať pocit viny. Takisto nechcel, aby som to nahlásil na polícii. Hmmm? Prečo, pýtal som sa sám seba? No, skrátka, v tej chaotickej križovatke vďaka Božiemu Duchu, ktorý milostivo a zázračne pôsobil skrze mňa, som bol schopný ukázať tomuto mladému mužovi význam milosrdenstva a láskavosti. Nemôžem vám povedať, že bol spasený a že viedol 100 mladých ľudí v Colorade. Ale kto vie? Už som ho nikdy viac nevidel. Chcem tým povedať, že niektoré z našich križovatiek pri učeníctve budú prekvapivé, špinavé a dokonca bolestivé. Musíme zostať zameraný na cieľ, naďalej s nimi kráčať v duchu a pokorne im ukazovať Kristov život.

Križovatky v pravom geometrickom zmysle sú jedinečné individuálne body stretnutia v čase. Čiara (jeden život) pohybujúca sa jedným smerom nemôže pretnúť dve alebo viac rôznych čiar (mnoho životov) súčasne, pokiaľ tou čiarou nie je sám všadeprítomný Ježiš. Toto je veľmi dôležité uvedomiť si v kontexte nášho učeníctva na križovatkách. Vieme, že Ježiš mal určite zámernú skupinovú dynamiku, ktorá sa diala s jeho učeníkmi. Je veľmi dôležité na to pamätať. Majte však na pamäti, že to, čo čítame v evanjeliách, je len stručný prehľad Ježišových aktivít s učeníkmi. V závere svojho evanjelia Ján píše: „Je však ešte veľa iného, čo Ježiš vykonal. Keby sa to všetko malo dopodrobna spísať, myslím, že by celý svet nemal dosť miesta na knihy napísané o tom.“ (Jn 21:25) Dávajme si teda pozor, aby sme proces vytvárania učeníkov neškatuľkovali len do „skupiniek“, a nezabúdajme, že skutočné križovatky musia byť individuálne a osobné.

Na činenie učeníkov by sme sa taktiež nemali pozerať cez šablónu. Nikdy to tak nie je. Nemáme byť monotónnou továrňou plnou robotov a brúsnych mechanizmov, ktorá vyrába tie isté veci stále dokola. Nie. Máme skôr byť ako prekvitajúci ovocný sad plný pestrej krásy z množstva semienok, ktoré rastú a kvitnú do nádhernej rozmanitosti života prinášajúceho ovocie. Život, ktorý pochádza z Jediného semena, Krista. Kristus, náš tvorivý Stvoriteľ. „Veď sme jeho dielo, stvorení v Kristovi Ježišovi na to, aby sme konali dobré skutky, ktoré nám Boh už vopred pripravil.“ (Efezským 2:10)

Fotografia: Chris Barbalis/Unsplash