Dušan a Ferko a Marek a… Anička a Kata a Šaňka… Natália a Milka… a Lucka a Darinka a…

Neviem, či aj vy si niekedy spisujete mená svojich bývalých učeníkov – za účelom modlitby, aby ste videli, ako sa im darí, pre nejakú formu zúčtovateľnosti. Ja som to pred nejakým časom aj spočítavala – koľko ich za tých 20 rokov, odkedy ma Pán Ježiš (ako aj každého jedného kresťana) povolal k čineniu učeníkov.

Nerobila som z nejakého egoboostu, ale chystala som si tému na jedno školenie a táto informácia bola na to celkom dôležitá. Zamýšľala som sa nielen nad číslami, ale aj nad životmi tých ľudí, nad ich službou, voľbami, rozhodnutiami odísť alebo zostať v cirkvi, odísť alebo zostať pri Pánu Bohu. Toto premýšľanie pre mňa vôbec nebolo ľahké, pozerať sa na posty na Facebooku niektorých ľudí tiež nie je vôbec ľahké. Je to však aj dôležité obzrieť sa späť. A nechcela by som znieť tak, že zahmlievam. No ide o osobné veci a súkromný život iných ľudí a tak zachádzať do detailov nemôžem a nechcem.

Ale aby som to nevykreslila ako niečo iba čierne. Aj keď učenícky proces, keď človek zainvestuje svoje srdce, vie byť mimoriadne bolestivý, vie byť aj mimoriadne krásny. A to práve v momente, keď si človek uvedomí, že musí prestať zrátavať a musí začať násobiť. 

Ja som sa starala o Ivetku. Tá potom viedla Janku a Sofiu. Tie potom začali skupinku spolu s 3 dalšími dievčatami, ktoré prišli na tábor a jedna z tých nových dievčat potom povedala evanjelium svojej spolužiačke a začala jej vysvetľovať základy viery. A tá spolužiačka, o tej vlastne už nič neviem… 

Od Ivetky, ako môjho duchovného dieťaťa, cez moje duchovné vnúča, až k pravnúčatám až k ľuďom, ktorých mená z príbehy už ani nepoznám. Stratiť v tom prehľad je vraj jeden zo znakov hnutia…  že je to väčšie ako jednotlivec a niekedy až nevystopovateľné. 

Raz sme to teda s Denisou pred tou mojou témou počítali a boli to veľmi približné čísla, avšak v kombinácii medzi ňou, mnou a Hanou, sme prišli k číslu niečo vyše 300. Samozrejme, nie je to pyramídová hra a to znamená, že sú ľudia, ktorí nečinia učeníkov ďalej. Veria a sú pasívni. A dokonca teda, ako sme hovorili, sú aj takí, ktorí odídu a nechcú mať s tebou, cirkvou či Pánom Ježišom nič spoločné. Ale niekedy sa to podarí. A či je to jeden alebo druhý prípad, je múdre ísť do toho vždy so zámerom, že pôjde o násobenie. Že moji učeníci raz budú činiť ďalších a tí ďalších a tí…

A potom to už nie je len Ivetka. Dušan a Ferko a Marek a… Anička a Kata a Šaňka. Ale Ivetka krát Janka a Sofia a tie krát 3 ďalšie dievčatá a tie krát…

Násobením cirkev prežila tisícročia, útlak, prenasledovanie, apatiu, rozmaznanosť. Cirkev násobením prežije až do konca.

Fotografia: Chris Liverani/Unsplash